Budúcnosťou ženskej reprezentácie môžu byť aj dvojičky Dominika a Alexandra Baburové. Dvadsaťtriročné hráčky sa stretli po rokoch v jednom tíme a veria, že sa výkonmi za Ružomberok posunú spoločne do národného tímu.

Ružomberské basketbalistky mali náročné leto, keď sa nevedelo v akej podobe bude klub pokračovať. Postupne sa tím stabilizoval a dnes bojuje so slovenskými hráčkami o vrchné priečky v tabuľke.

Medzi kľúčové basketbalistky zostavy Juraja Suju patria aj dvojičky Dominika a Alexandra Baburové. Tie sa po rokoch stretli opäť v jednom drese.

Spolu začínali ešte v Poprade, ktorého sú odchovankyne. „K basketu nás priviedli rodičia v deviatich rokoch. Spolu sme hrávali v Poprade deväť rokov, po tom sa Nika rozhodla, že pôjde do Ružomberka, ja som medzitým išla do Piešťan a teraz sme sa stretli v Ružomberku,“ rozhovorila sa Alexandra.

Rivalita medzi nimi nie je

Obe sestry majú výborný vzťah a odmalička sa v kariére podporovali. „Nikdy sme si nezávideli. Vždy sme sa snažili jedna druhú podporiť. Rivalita medzi nami nie je, boli sme o to šťastnejšie, keď sa darilo obom,“ pokračuje menej známa z dvojice.

Mimo ihriska si obe dievčatá rozumejú veľmi dobre, ale na palubovke sa vedľa seba až tak neobjavujú, keďže hrávajú na rovnakom pozície krídla. „Veľa sa na palubovke nestretávame, keď však hráme spolu, tak s tým nemáme problém,“ vraví Alexandra.

Na rodinných stretnutiach sa v prvom rade rozoberá basketbal, keďže rodičia sú najväčší podporovatelia. „V minulosti to bolo viac, rodičia ale chodia do Ružomberka pravidelne,“ dodáva Dominika, ktorá je skúsenejšia z dvojice.

Ukázala to aj v poslednom stretnutí na palubovke Slovana Bratislava, kde mala najväčšiu zásluhu na obrate výsledku pre Ružomberok. Dala pätnásť bodov, väčšinu v poslednej štvrtine. Najviac zažiarila pri výhre nad Spišskou Novou Vsou, ktorej nastrieľala 29 bodov. Celkovo má v lige slušný priemer 11,5 bodov na zápas. Alexandra až tak nezaostáva. Priemerne dá 8,5 bodov na stretnutie.

Dominike sa páči na sestre jej rýchlosť. „Sašku zabrzdil pretrhnutý väz v kolene, kvôli ktorému pauzovala dva roky. Myslím si však, že je veľmi dobrou hráčkou. Má dobrú streľbu z jumpu.“ Alexandra jej kontruje podobne pozitívnymi slovami. „Na Dominike sa mi páči streľba za tri body a jej obrana. Je veľký bojovník.“

Jendrichovský: V budúcnosti o nich budeme počuť

S dvojičkami je veľmi spokojný tréner Ružomberka Juraj Suja, ktorý ich prístup k povinnostiam a tréningom dáva za príklad pre všetky hráčky.

„Na oboch sa mi páči pracovitosť, chuť robiť a makať. Typologicky sú odlišné, aj keď sú dvojičky. Saša je viac silový typ hráčky. Má za sebou dosť veľký herný výpadok, rok a pol ju trápilo koleno. Pracuje však poctivo a zo dňa na deň sa zlepšuje. Nika je rýchlejšia, lepšia s loptou. Je vidieť, že je vyhratá z EuroCupu a reprezentácie,“ hodnotí Suja.

Vývoj dvadsaťtriročných dvojičiek pozorne sleduje aj manažér Good Angels Košice Daniel Jendrichovský. „Sledujem ich od juniorských reprezentácii. Málokedy bývajú sestry podobné v hernom prejave. Škoda je, že Sašu zastavilo zranenie kolena. Nika má výbornú obranu a streľbu. Obe majú na to, aby sa posunuli vyššie. Ukázali progres, stále sú vo vývoji. Je skoro povedať, kde je ich strop. Nika je už stálou hráčkou reprezentácie. U Saši je potenciál a myslím si, že má na to, aby sa posunula do národného tímu. Myslím si, že v budúcnosti o nich budeme ešte počuť,“ povedal Jendrichovský.

Dominika túži po Eurolige

Sestry Baburové majú viacero snov, ale tým najväčším je zahrať si v reprezentácii, ktorej je Dominika už stálou členkou.

„Za rok, dva sa môže Alexandra posunúť do reprezentácie. Pokojne sa môžu stretnúť obe v národnom drese. Sú zaujímavé pre budúcnosť,“ dodáva Suja.

Dominike sa páči Alexandria Quigleyová, ktorá hrávala aj za Good Angels a momentálne ju trénuje v Krakove Štefan Svitek. Po jej vzore by si rada niekedy zahrala Euroligu. „Chcela by som sa dopracovať k Eurolige a takisto aj byť platnou hráčkou v reprezentácii.“

Podľa Suju skúsenejšia zo sestier už má aj na najvyšší európsky level. „Dominika by mohla byť v euroligovom tíme už teraz, ale otázne je aké úlohy a minutáž by mala,“ dodáva kouč Ružomberčaniek.

Pre Alexandru je vzorom sestra. „Veľmi sa mi páči jej štýl. Mojim prvoradým cieľom je byť platnou hráčkou v Ružomberku a zabojovať v budúcnosti o pozvánku do reprezentácie.“

Zahrať si spolu v národnom drese ja pre dvojičky najväčším snom. „Určite by sme si chceli zahrať za národný tím spolu. Keď sme boli malé, tak sme si pravidelne obliekali slovenský dres. Dúfam, že sa k tomu dopracujeme,“ uzatvára Alexandra.