Austrálska basketbalistka Erin Phillipsová patrí medzi najlepšie rozohrávačky sveta. Rešpekt si vybojovala v reprezentácii, s ktorou získala titul majsterky sveta a olympijské striebro. Na poslednom svetovom šampionáte pomohla svojmu tímu k bronzovej sade medailí. Podobne uznávaná je tiež v ženskej WNBA. Tam získala toto leto už druhý titul. S austrálskou reprezentáciou túži po zlate z olympijských hier v Rio de Janeiro.

Ako ste spokojná v Košiciach?
„Z pohľadu Euroligy veľmi nie. Máme ťažkú skupinu. V pár zápasoch sme hrali dobre a aj tak sme nevyhrali.“

Čakali ste viac?
„Určite, myslím si, že toto je vývojový proces. V kádri máme mnoho mladých basketbalistiek, ktoré sa stále učia hrať na podobnej úrovni.“

Prečo ste si vybrali Good Angels?
„Hrala som proti nim, keď som bola vo Wisle Krakov. Vždy to boli ťažké zápasy. Okrem toho sa mi páčilo v Košiciach, prišla som sem rada.“

Nebol váš cieľ hrať v Rusku alebo Turecku, kde sídlia najbohatšie kluby?
„Nie, niekedy sa stratíte v honbe za najlepším kontraktom a nakoniec hrávate pár minút na zápas. Pre mňa je dôležité hrať, nemám rada, keď vysedávam na lavičke. Basketbal pre mňa nikdy nebol o peniazoch, ale o tom, že ho milujem.“

Bol pre vás dôležitý fakt, že vás brali ako hráčku, ktorá bude jednou z líderiek?
„Máme mladý tím, myslela som si, že budem hrať veľa minút. Mám dostatok skúseností.“

Ako sa vám žije v Košiciach?
„V pohode, všetko tu je v poriadku. Na druhej strane veľa trénujeme a cestujeme, všetko rýchlo ubehne. Nemáme veľa voľna. Tieto dni sa mi páčia, mám rada vianočné trhy. Občas si niečo kúpim a navarím.“

Ako trávite voľný čas?
„Idem so spoluhráčkami na kávu. Do kina, do mesta, záleží od počasia.“

Keď ste prišli na Slovensko, zisťovali ste si niečo o krajine?
„Áno, vždy, keď idem do nového klubu, tak si pozerám históriu krajiny. Keď som žila v Krakove, veľa som študovala o druhej svetovej vojne, ako to v meste vyzeralo, že tam bolo židovské geto. Chcela by som vedieť viac aj o Košiciach.“

Máte rada históriu?
„Áno, rada čítam. Keď hráte basketbal, tak niekedy musíte myslieť len na hru. Preto sa rada z toho dostanem a myslím na niečo iné.“

Je pre vás dôležité ísť do krajiny, kde je demokracia?
„Nikdy neriešim politické veci. Mám len rada históriu.“

Čo hovoríte na zápasy v Steel Aréne?
„Je tam dosť zima, keďže to je zimák v prvom rade. Aréna je veľmi pekná, ale pre mňa bolo vždy ťažšie hrať v Infiniti aréne, kde sú diváci veľmi blízko a všetko žije s tímom. Ako súperi sme to nemali radi a bola to pre Košice veľká výhoda. V Steel Aréne sa mi páči, ale tým, že tam nie je toľko ľudí, tak nie je vytvorený na súpera taký veľký tlak.“

V zostave máte viacero mladých hráčok, čo si o nich myslíte?
„Máme viacero dobrých hráčok. Z Barbory Bálintovej rastie veľmi dobrá rozohrávačka. Podobne vnímam aj Žofiu Hruščákovú, u ktorej som neverila, že má len devätnásť rokov a ja som od nej o desať rokov staršia. Talentovaná je aj Martina Kiššová. Myslím si, že slovenský basketbal má skvelú budúcnosť.“

V kariére ste dosiahli viacero skvelých úspechov, aké máte ešte ciele?
„S Good Angels by som rada vyhrala aspoň dva, tri zápasy v tejto euroligovej sezóne. Celkovo v kariére by som chcela zaútočiť na zlato na olympiáde v Riu. To mi jediné chýba.“

Je reálne, že môžete zdolať Američanky, ktoré vyhrali olympiádu šesťkrát za sebou?
„Určite je, každý je zdolateľný. Máme na to tím, aby sme zabojovali o prvé miesto.“

Máte len dvadsaťdeväť rokov, vyhrali ste dvakrát ženskú NBA, ste majsterkou sveta, máte striebro z olympiády, verili ste, že môžete dosiahnuť podobné výsledky?
„Nie, keď ste mladý, tak myslíte len na hru. Snívate, že si raz zahráte za reprezentáciu či WNBA. Posledných desať rokov prešlo ako lusknutím prstov. Všetko išlo rýchlo. Musíte viac zastať a užiť si to, čo ste dosiahli. Ako napríklad posledné leto, vyhrali sme s Phoenixom titul a o dva dni na to sme už mali kemp s reprezentáciou.“

Vyhrali ste dvakrát WNBA, ktorý titul si ceníte viac?
„Oba tituly boli úplne odlišné. S Indianou sme boli outsiderom. Zažili sme tam množstvo zábavy, mali sme skvelú chémiu a aj keď sme nemali také hviezdy, nakoniec sme vyhrali. Vo Phoenixe to bolo presne naopak. Do play- off sme šli po skvelej základnej časti. Tlak bol väčší.“

Vo Phoenixe ste hrali s Dianou Taurasiovou, množstvo odborníkov ju považuje za najlepšiu basketbalistku sveta, ako ju vnímate vy?
„Pre mňa je určite najlepšia hráčka na svete. Bolo pre mňa cťou s ňou hrať v jednom tíme. Spoluhráčky robí lepšími. Tvrdo pracuje, je skvelý líder. Žije a dýcha pre basketbal. Vyhrať titul po jej boku je špeciálne.“

Keby ste ju mali prirovnať k niektorému z mužských basketbalistov, kto by to bol?
„Prirovnávajú ju ku Kobemu Bryantovi. Hovoria o nej, že je biela mamba, keďže Kobe je čierna mamba.“

Cítite sa v Amerike ako hviezda, keďže WNBA nie je až taká populárna?
„Záleží to od tímu. Vo Phoenixe máme veľmi známu zostavu. Diana Taurasiová, Brittney Grinerová, každý ich pozná, rovnako ako ostatné hráčky zo zostavy. Stále ste pod žiarou reflektorov.“

Čo hovoríte na Brittney Grinerovú, v histórii nebola tak vysoká a obratná hráčka, ako ju vnímate?
„Je skvelá. Mladá hráčka, ktorá môže mať svet pri nohách. Čo je na nej špeciálne je, že nielenže má výšku a atletickosť, ale aj pracovnú morálku. Neskutočne na sebe pracuje, pridáva si na tréningoch a chce sa zlepšovať. Môže byť raz najlepšou hráčkou na svete.“

Neustále smečuje?
„Áno, je to zábava. Smečuje na tréningoch, v zápasoch, skrátka stále.“

Ako vnímate, že WNBA sa hrá v lete?
„Je to ťažké. Musíte makať celú sezónu v Amerike aj Európe. Neviem koľko takýchto sezón ešte zvládnem. Doma v Austrálii som nebola deväť mesiacov až rok.“

Keby ste prirovnali ženskú NBA a euroligu, ktorá liga je lepšia?
„To je ťažké, lebo obe ligy sú odlišné. V eurolige sa hrajú rôzne štýly a hrá sa rýchlejšie. WNBA je zas fyzickejšia.“

Ako populárny je basketbal v Austrálii?
„Nie je veľmi populárny, musíme zapracovať, aby sa to zlepšilo. V ženskom basketbale máme výborný produkt, len ho musíme viac predať.“

S basketbalom ste začínali doma až v trinástich rokoch, nebolo to už neskoro?
„Bolo to ťažké, musela som si zvykať rýchlo na veci. Hru som si rýchlo zamilovala a po tom to šlo už ľahko.“

Predtým ste hrali austrálsky futbal, v ktorom bol váš otec jednou z hviezd, ako by ste priblížili tento šport?
„Áno hrávala som ho a stále ho mám rada. Je to veľmi ťažké vysvetliť, musíte si ho pozrieť a sami posúdiť, čo v tom vidíte.“

Blížia sa Vianoce, kde ich budete tráviť?
„Doma, čo je pre mňa v Dallase, kde mám dom. Som tam rada, v Austrálii som bola za posledné tri roky len raz. Nemám čas tam chodiť častejšie. Možno po sezóne. Po kariére chcem bývať na polovicu v USA a v Austrálii.“

Ako vyzerá váš vianočný večer?
„Máme množstvo jedla, pitia, dáme si víno s rodinou a spravíme si pohodu. Darčeky otvárame až ráno po Štedrom večere, ako to robia v USA.“