Tréner bronzových Piešťanských Čajok Martin Pospíšil je jedným z generácie mladých, talentovaných trénerov, ktorí chcú robiť veci inak. Okrem trendov v basketbale sleduje aj tie mimo ihriska. Orientuje sa hlavne na poli správnej výživy. Najväčší dôraz prikladá tréner so skúsenosťami zo všetkých ženských reprezentačných kategórií profesionalizmu a sebadisciplíne. Od svojich hráčkok vyžaduje správnu životosprávu a verí, že aj najväčšie maličkosti môžu pomôcť. Hráčky nekontroluje, pretože sa spolieha na profesionalizmu, ku ktorému ich vedie.

Čo je to správna životospráva športovca?
„Správna životospráva ponúka športovcovi možnosti rozvíjať výkonnosť. Skladá sa z množstva detailov, ktoré majú obrovský vplyv na kariéru hráča.“

Dohliadate ako tréner na svoje zverenkyne, aby životosprávu dodržiavali?
„Dohliadať na životosprávu v seniorskej kategórii je veľmi náročné a považujem za veľmi dôležité, aby mala v sebe hráčka veľkú dávku uvedomelosti a profesionalizmu. Pokiaľ v sebe nemá dostatočnú sebadisciplínu, je veľmi náročné ju kontrolovať. Sú však individuality, ktoré s tým problém majú, ale taktiež existujú prostriedky nápravy. Nemyslím si však, že pokutovanie je najlepšia cesta. Každá hráčka by mala pochopiť, že pokiaľ klame svoju životosprávu, nastupuje na cestu k sebadeštrukcii a dáva si tým vlastný gól. Celá pointa je podľa mňa v stave uvedomelosti. Pokiaľ vedia, čo chcú dosiahnuť, tak sa vedia ukontrolovať sami a mojou úlohou je im s tým pomôcť, poradiť čo zlepšiť, aby mohli posúvať svoju kariéru správnym smerom.“

Rozprávate s hráčkami o životospráve? Dávate im rady?
„Každý tréner sa snaží pomôcť. Posunúť radu, poznatok je jedna vec, ale k tomu musí byť aj správna forma komunikácie, čo nie je vždy jednoduché.“

Kontrolujete životosprávu svojich hráčok?
„Naše hráčky majú spoločnú, aj individuálnu regeneráciu. Dá sa povedať, že nad tou spoločnou dohľad máme. Každý aspekt je podstatný, najprv je však spánok a strava. To sú základné prvky, ktoré sú častokrát zanedbávané. Dá sa v tomto smere poradiť, ale kontrolovať celý režim je viac menej nemožné. Je veľké percento hráčok, ktoré neriešia čo konzumujú napríklad pred a po tréningu a samozrejme zloženie stravy počas celého dňa. Celkovo mám pocit, že sa častokrát silne zaoberáme bodom B, ale zabúdame na tie najjednoduchšie formy. Nechcem tým povedať, že práca fyzioterapeutov a ostatných foriem regenerácie nie je dôležitá, práve naopak.“

Spoliehate sa na svoje zverenkyne, že nepodceňujú fázu regenerácie? Aké formy regenerácie zabezpečuje klub?
„Verím im, ale často vidím, že podceňujú primárne zložky, čiže stravu, kompenzačné cvičenia a mentálnu regeneráciu. Klub rieši bazén, saunu, kryoterapiu a masaže. U nás v klube máme fyzioterapeutku, ktorá je čiastočne k dispozícii. Je to kvalitný človek, avšak chybou je, že nemá svoj priestor v hale, kde by sa mohla naplno venovať hráčkam. Taktiež vzhľadom na jej prácu nemôže byť s družstvom vždy, keď to je potrebné. Hráčky s ňou však spolupracujú po individuálnych dohodách aj po večeroch a vo voľnom čase. Pre nás trénerov by bolo ideálne, keby sme mali v time profesionála, ktorý by sa hráčkam venoval v čase pred aj po tréningu. Najlepšie by bolo, keby im bol k dispozícii aj počas dňa, no vo väčšine klubov to tak nie je, a preto to nahrádzame ako sa len dá.“

Akú formu regenerácie ste počas vašej hráčskej kariéry upredňosťnovali?
„Počas mojej kariéry som sa snažil dodržiavať predovšetkým spánok a stravu. Nechcem tým povedať, že neboli žiadne úlety, to si myslím, že je prirodzené. Veľa som skúšal, ako moje telo reaguje, keď prijímam rôzne zloženie stravy. Hral som sa s časovaním, príjmom a množstvom bielkovín, zložených a jednoduchých sacharidov, tukov a vlákniny. Možno sa to zdalo niekedy trošku šialené, ale mňa to bavilo a pomáhalo mi to. V sekundárnej forme regenerácie to bola predovšetkým primitívna forma kryoterapie. Ľadová voda mi pomáhala byť pripravený na ďalší tréning.“

Váš tím chodí ako jeden z mála na Slovensku pravidelne na kryoterapiu. Kto prišiel s nápadom využívať kryoterapiu ako regeneráciu?
„Kryoterapia je skvelá možnosť regenerácie. Funguje na princípe pôsobenia extrémne nízkych teplôt, až okolo mínus 130°C. S Milošom Drgoňom, našim manežérom, sme vedeli, že v Piešťanoch táto možnosť je, a preto sme neváhali. Hráčky majú raz do týždňa tímovú kryoterapiu a majú možnosť sa dohodnúť aj individuálne v iné dni. Hráčky s rôznymi zraneniami chodievajú aj na lokálnu kryoterapiu, ktorá môže urýchliť a skvalitniť rehabilitáciu.“

Rozprávate so svojimi hráčkami o strave a dohliadate na ich stravovacie návyky?
„Predovšetkým v mimosezónom období je takýchto rozhovorov veľa. Vždy sa snažíme niečo nastoliť tak, aby návyky pokračovali aj počas sezóny. Obedy máme spoločné, kde si môžu vybrať z viacerých jedál. Na cestách väčšinou vyberáme stravu my tréneri, aby mala čo najlepšiu nutričnú hodnotu. Celkovo ale v strave vidím veľké možnosti na zlepšenie. Niektoré konzumujú, čo im chutí a nerozmýšľajú nad dôsledkami. Nedá sa však dozorovať nad všetkým, Ak hráčka chce, tak pomôžem.“

Považujete pitný režim počas výkonu za dôležitý?
„Pitný režim je dôležitý, ale taktiež treba poznať, čo nám vyhovuje. Nemalo by to byť iba o tom, dať si jonťák a splnil som si úlohu. Hráč by s ním mal vedieť pracovať počas celého dňa a nie iba počas tréningu.“

Kto vo vašom družstve dohliada na výber doplnkov stravy?
„V predsezónnom období s hráčkami veľa komunikujeme, aby sme správne nastavili veci, ktoré im môžu pomôcť. Konečný vyber už nechávame na nich. Klub im zabezpečuje iontové nápoje a ostatné doplnky si riešia samé.“

Aký veľký význam má v dnešnom ženskom basketbale fyzická pripravenosť?
„Silová pripravenosť má veľký význam. Skončila doba bezkontaktného basketbalu. Hráčky potrebujú zvládať súboje a vyhrávať ich.“

Kondičná príprava družstva v predsezónnom období môže byť pre sezónu kľúčová. Robíte na kondícií spoločne, alebo musia prísť hráčky pred začiatkom sezóny pripravené?
„Kondičnú prípravu u nás vediem ja. Tréningové plány na leto hráčky nedostávajú, nezväzujeme ich. Veríme v to, že každá vie, čo je potrebné robiť v lete, aby boli pripravené na spoločnú prípravu, ktorá začína začiatkom augusta.“

Čo je pre vás kľúčové pri vytváraní tréningového procesu?
„Základ je, aby tréningový proces niekam smeroval a aby mal svoj cieľ. Všetko má svoje pravidlá a veľa závisí od fázy prípravy. Sú hráčky, ktoré sú pohodlné a s plnou intenzitou robia iba to, čo im vyhovuje. Je na nás tréneroch, aby táto komformita z ich slovníka vymizla.“

Kto dohliada na kvalitné rozcvičenie hráčok pred výkonom?
„Na rozcvičenie dohliada moja asistentka Broňa Borovičková. Každá hráčka, ktorej to nestačí, má možnosť prísť do haly skôr a riešiť to individuálne. Aj tu sa ukazuje profesionalita. Sú hráčky, ktoré nie sú spokojné s rozcvičením, ale to, že prídu do haly len 15 minút pred začiatkom tréningu, nevidia ako problém.“

Môžu hráčky predísť správnou životosprávou zraneniu?
„Životospráva má veľký vplyv na zranenia, no aj hráčke s výbornou životosprávou nie je zaručená kariéra bez zranení.“

Môže správna životospráva zaručiť výnimočnú výkonnosť? A naopak?
„Zaručiť určite nemôže, ale práve zlá životospráva ju môže obrovským spôsobom znížiť. V slovenskom basketbale trpíme určitou formou alibizmu, ktorá nás brzdí v pravej forme profesionalizmu. Schovávame sa za tímovosť, ktorá je samozrejme mimoriadne dôležitá, ale aj tá musí vychádzať z individuálneho prístupu. Ideálny príklad sú tenisoví profesionáli, ktorí v príprave nepodceňujú ani najmenší detail. Nemôžu si dovoliť oklamať stravu, pretože by na to doplatili na kurte. V basketbale môžeme striedať, alebo sa zbaviť zodpovednosti na palubovke, jednoducho je sa kam schovať. Prirodzene to je klamlivý pocit, pretože ľudia, ktorí odborným veciam rozumejú, to ihneď prekuknú.“