Kouč Maroš Kováčik získal s basketbalistkami Good Angels Košice štvrtý titul za sebou. Po rekordných majstrovských oslavách smeroval do Prahy na Final Four Euroligy žien, kde slávila úspech slovenská trénerka Natália Hejková s tímom USK Praha.
Po Kováčikovom návrate z Českej republiky sme sa zároveň
reprezentačného trénera opýtali, aký je to pocit zapísať sa do slovenskej
basketbalovej histórie ako tréner klubu, ktorému sa ako prvému v histórii
podarilo dominovať v najvyššej domácej súťaži 12 rokov po
sebe?
„Nevnímam to až v takom dlhom kontexte, keďže som bol len pri
posledných štyroch. Možno to príde neskôr. Nedokážem však odhadnúť
pozitívne emócie pána Jendrichovského."
To, čo dokázal generálny manažér košických basketbalistiek,
zatiaľ nemá na Slovensku obdobu…
„A to nielen na Slovensku, ale myslím si, že ani hocikde inde
v Európe. Klobúk dole pred jeho úsilím a entuziazmom počas celého vami
spomenutého obdobia. Samozrejme, veľká vďaka patrí aj všetkým trénerom,
ktorí tu boli predo mnou. Ďalej všetkým pomocným trénerom, doktorom,
masérom, fyzioterapeutom a ďalším, ktorí vytvárali chod klubu a
poskytovali vynikajúci servis pre nás všetkých. Všetko je to náš
spoločný úspech."
Máte za sebou na prvý pohľad jednoznačnú sezónu pod domácimi
košmi: 28 zápasov – 28 víťazstiev. Bola to v domácej extralige
skutočne tak ľahká sezóna?
„Žiadna sezóna nie je ľahká. Keď hráte Euroligu, máte tím, ktorý
je silnejší od všetkých ostatných, ale vaša sústredenosť je mimo
extraligy. Keď Európska liga skončí, prichádza k odchodu hráčok a vy
začínate s nejakým doplneným kádrom akoby odznovu, samozrejme, už s inou
kvalitou. Nehovoriac o tom, že každý sa na na vás chystá, každý chce
Good Angels zdolať aspoň raz a zažiť výnimočný deň. Preto je to veľmi
náročné a musíte ostať koncentrovaný, nech sa deje čokolvek. Nám sa to
túto sezónu podarilo a dievčatám patrí zato skutočne veľká
vďaka.“
O koľko tried ste boli lepší od ostatných súperov?
„Na toto je veľmi ťažké odpovedať, a tiež by to mohlo znevážiť
úpornú prácu hráčok, trénerov či vedení všetkých ostatných klubov.
Boli sme proste najlepší a zaslúžene zdvihli nad hlavu pohár pre
víťazov.“
Bol nejaký zápas v sezóne, keď vám reálne hrozila
prehra?
„Neviem, či úplne hrozila, ale Piešťanské Čajky a Ružomberok nás
vedeli potrápiť. Naozaj v tých zápasoch hrali skvele a my sme museli
siahať na dno našich síl, aby sme dokráčali k víťazstvu.“
Chýba mu MEL
Keďže v extralige ste dominovali, ale v Eurolige vám to tento
rok nevyšlo, natíska sa otázka, aká vlastne silná je slovenská
extraliga?
„Nemyslím si, že naše nie úplné vydarené vystúpenie v Eurolige
úzko súvisí len s kvalitou ligy. Na naše výsledky mali oveľa väčší
vplyv iné faktory. Áno, boli by sme radi, pokiaľ by bolo v domácej lige
počas ročníka viac ťažkých zápasov, ale realita je iná. Nedá mi však
nevrátiť sa k projektu MEL (Stredoeurópska liga, pozn. red.), za ktorou je
mne osobne veľmi ľúto. Myslím si, že ak by pokračovala, tak z nej mohla
ťažiť každá krajina, ktorej tímy by na nej participovali.“
