Letná príprava – slovné spojenie, na ktoré by väčšina športovcov najradšej nemyslela a pred niektorými by sme ho nemali radšej ani spomínať. V tíme basketbalistiek Good Angels Košice, ktorý sa pripravuje na štart novej sezóny, sme však našli hneď tri hráčky, ktoré práve na tohtoročnú letnú prípravu budú ešte veľmi dlho spomínať.

Denisa Blanárová, Vanda Kozáková a Michaela Lukačiková dostali vo svojom „ťažko tínedžerskom veku“ možnosť na vlastnej koži zistiť, čo všetko stojí za tým, kým euroligové hráčky vybehnú na euroligové zápasy. Pokúsili sme sa teda zistiť, čo si práve toto mladé trio po mesiaci intenzívnej prípravy s tímom Good Angels myslí o okrídlenej vete „Ťažko na cvičisku – ľahko na bojisku“.

Snáď si aj napriek výdatným tréningovým dávkam pamätáte na to, čo ste prežívali a čo sa vám preháňalo hlavou pred prvým tréningom.

Vanda: „Na jednej strane som sa už tešila na tréningy a nevedela som sa dočkať, no druhej strane som bola aj trochu nervózna, predsa len to bolo a vlastne stále aj je pre mňa niečo úplne nové trénovať s hráčkami tohto kalibru.“

Michaela: „Bála som sa, či sa mi podarí spraviť dobrý prvý dojem a tiež toho, ako ma dievčatá prijmú medzi seba. Priznám sa, že som mala veľkú trému, ale to asi patrí k tomu.“

Denisa: „Pred prvým tréningom som bola vážne nervózna a mala som strach. Nevedela som, ako sa ku mne budú dievčatá a tréner správať. Bála som sa taktiež toho, že sklamem trénera a že nebudem schopná vykonať to, čo po mne bude chcieť. Ale všetko dopadlo dobre pretože dievčatá sú príjemné a počas tréningov mi pomáhajú a radia. Skvelý je aj tréner, ktorý má s nami trpezlivosť a všetko nám vysvetlí.“

Dovolím si tvrdiť, že prakticky všetky nové spoluhráčky, ako aj trénerov ste už pred začiatkom spoločnej prípravy poznali. Poznali aj oni vás?

Vanda: „S niektorými z nich som sa stretla ešte pred rokmi, keďže sme basketbal hrali v tom istom meste. Stále to však bolo v rovine, že ako malá som ich obdivovala a brala ich ako svoje vzory. Ostatné som mala viac – menej obkukané zo zápasov Good Angels.“

Denisa: „Osobne som nepoznala ani jednu, ale vedela som o nich. Predsa len som chodila na ich zápasy. Netuším však, či poznali aj ony mňa. Možno tie mladšie, ale nemyslím si, že o mne vedeli aj tie staršie.“

Michaela: „Myslím si, že niektoré možno aj áno, ale pre väčšinu som bola určite neznáma.“

Ako vás staršie (skoro)kolegyne prijali? Vzali vás už aj na nejakú „kávu“, prípadne – vzhľadom na váš vek – aspoň do nejakého mliečneho baru?

Denisa: „Myslím si, že dobre a sú k nám milé. Mali sme šancu ísť s nimi na spoločnú večeru, no nevyšlo to pretože sme už mali svoje plány. Ale verím, že ešte bude príležitosť a radi s nimi niekam pôjdeme.“

Vanda: „Myslím si, že baby nás celkom prijali. Snažia sa nám aj pomáhať, delia sa so skúsenosťami a bolo by pre mňa veľkou cťou, keby nás raz niekde pozvali… hoci aj do toho mliečneho baru.“ /smiech/

Michaela: „Prijali nás v pohode a myslím si, že sme zapadli. Pozvanie tu už bolo, ale zatiaľ, žiaľ, nevyšlo… no nie do mliečneho baru, veď až taký veľký vekový rozdiel medzi nami nie je. /smiech/

Teraz vnesieme do nášho rozprávania štipku serióznosti. O tréningoch kouča Maroša Kováčika sa šíria rôzne zvesti a aj nezainteresovaným z nich naskakuje „husia koža“. Aké sú z vášho pohľadu?

Denisa: „Sú to najťažšie tréningy, aké som kedy absolvovala. Hlavne začiatky boli veľmi namáhavé, najmä z hľadiska záťaže. V súčasnej dobe už nacvičujeme signály, ktoré nie sú až tak technicky náročné, ale husia koža mi naskakuje z náročnejších signálov ktoré skôr, či neskôr určite prídu.“

Michaela: „Tréningy sú náročné, už len vzhľadom na náš vek.“

Vanda: „Keď si odmyslím fakt, že po každom tréningu žmýkam doma dve do nitky prepotené tričká, tak okrem toho sú náročné aj preto, že tréner si potrpí na detailoch, na disciplíne a na tom, aby všetko bolo správne. Priznám sa, že to nie je ľahké tak po fyzickej, ako ani po psychickej stránke. Chcem však povedať, že som nesmierne vďačná za možnosť absolvovať tréningy pod vedením práve tohto trénera.“

Letnú prípravu nemajú v obľube ani ostrieľané hráčky. Ako ju zatiaľ zvládate? A vôbec vládzete ešte?

Vanda: „Letná príprava je najmä o naberaní kondície a u mňa akýkoľvek beh bez lopty a ešte k tomu na čas patrí k menej obľúbeným tréningovým fázam. Musíme si však tým prejsť, aby sme počas sezóny vládali. Jednoducho patrí to k tomu, aj keď to niekedy veľmi bolí.“

Denisa: „Letná príprava je vážne ťažká, no musela som zaťať zuby a aj napriek takejto záťaži pokračovať. Zo začiatku som sa cítila vážne unavená. Pomaly si na to tempo začínam zvykať, aj keď nás tréner stále prekvapí nejakým kondičným cvičením, ktoré mi dá vážne zabrať.“ /smiech/

Michaela: „Tréningy sú určite náročnejšie, ako pri juniorkách, no je to logické, veď toto je už úplne iná úroveň. Myslím si, že vďaka tomu sa posuniem na vyššiu úroveň, či už z kondičnej, alebo hernej stránky.“

Je to zatiaľ najväčšia letná zaberačka, akú ste v doterajšom priebehu vašej sľubne sa rozvíjajúcej kariéry absolvovali?

Michaela: „Áno a dúfam, že to bude čoskoro vidieť na palubovke."

Vanda: „Všetky letné zaberačky sú náročne, lebo sa v nich začína v podstate od nuly.“

Denisa: „Áno, pretože som takúto letnú prípravu ešte nezažila. Cítim však, že naberám na kondícii a taktiež som sa v jej doterajšom priebehu naučila veľa nových vecí. Takže aj keď je to zaberačka, som s ňou spokojná a som za ňu vďačná.“

Čo vás z toho, čo ste doposiaľ na tréningoch robili, bavilo najviac a v čom ste sa naopak stratili a vlastne ešte stále ste sa nenašli?

Denisa: „Určite má bavia herné a strelecké tréningy. Avšak sú cvičenia, ktoré som doposiaľ nikdy nerobila, ale ich opakovaním sa v nich postupne zdokonaľujem.“

Michaela: „Do každého tréningu idem s tým, že mi niečo prinesie. Najviac ma baví behať a mám pocit, že to mi celkom ide. /smiech/ Snažím sa aj v ostatných činnostiach, no občas nastanú situácie, keď sa prejavia aj moje nedostatky.“

Vanda: „Veľmi ma baví hrať jedna na jedna, alebo tri proti trom. Všetky herné činnosti mám rada a bavia ma asi najviac. Čo sa týka vecí v ktorých mám medzery, tak niekedy sa strácam v playbooku, ale pracujem na tom.“ /smiech/

Čoskoro vás čakajú prvé herné previerky, ktoré budú akýmsi druhým kolom vášho boja o miesto v zostave žlto-modrých. Čo pred prípravnými zápasmi bude vo vašom vnútri prevládať?

Vanda: „Pred každým zápasom si dávam predsavzatie, že chcem byť užitočná pre tím a stále sa to snažím splniť. Hrať proti skúseným ženám však určite bude niečo úplne iné ako čeliť našim rovesníčkam, čiže všetko na mňa asi doľahne až keď vybehnem na palubovku.“

Denisa: „Rozhodne budem nervózna, pretože tak ako nechcem sklamať trénera, nechcem sklamať ani spoluhráčky. Rozhodne sa budem snažiť, aby boli so mnou všetci spokojní a vydám zo seba všetko.“

Michaela: „Predovšetkým to bude veľká pocta zahrať si po boku euroligových hráčok. Určite tam bude menší stres, no snáď to veľmi neovplyvní moju hru.“

Ako odhadujete svoje šance na to, že by ste si už počas nasledujúcej sezóne obliekli dres Good Angels Košice v „ostrom“ extraligovom, či nebodaj euroligovom stretnutí?

Michaela: „Bola by som veľmi rada, keby sa mi podarilo dostať sa na palubovku aspoň na nejaké minúty v Extralige – a o Eurolige ani nehovorím.“

Denisa: „Ako sa hovorí „nehovor hop kým nepreskočíš“. Neviem to odhadnúť no budem robiť všetko, čo je v mojich silách, aby som sa dostala do extraligového družstva. Chcela by som s týmito dievčatami hrať, pretože sú to skúsene hráčky a určite sa pri nich veľa naučím. A dúfam, že môj výkon bude pre družstvo prínosom.“

Vanda: „Toto rozhodnutie je len na tréneroch, no ak by sa rozhodli, že na to mám, tak by som bola nesmierne šťastná. Dovtedy budem na sebe ďalej pracovať, aby sa mi ten dres podarilo raz obliecť.“