Basketbalistky Good Angels Košice na domácej palubovke v Angels aréne oslavovali zisk 14. titulu v rade. Zverenky trénera Jankoviča zdolali Piešťanské Čajky 69:55 a finálovú sériu ovládli 3:0 na zápasy. Posledný duel v žlto-modrom drese odohrali Lucia Kupčíková, ktorá končí aktívnu kariéru a Slovinka Teja Oblaková, ktorá si to zrejme namieri do niektorého európskeho veľkoklubu.

GOOD ANGELS Košice – Piešťanské Čajky 69:55 (11:17, 29:29, 59:38)
Good Angels: Žirková 18, Oblak 13, Jurčenková 6, Baugh 4 /10 doskokov/, Kupčíková 3 (Bálintová 11, Baburová 10, Stehlíková 4, Janoščíková, Majorošová a Bilíková 0). Tréner: P. Jankovič
Piešťany: Oroszová 10, Páleníková 8, Handy 7, Brown 5, Oliver 2 /11 doskokov/ (Dudášová a Slamová po 8, Baletić 7, Mikulášiková a Horvátová 0). Tréner: M. Pospíšil
trojky: 8/18 – 7/20, fauly: 17 – 24, 5 faulov: 39. min. S. Oroszová (Piešťany), rozhodcovia: Z. Zubák, A. Šarišský a J. Kovalčík
štvrtiny: 11:17, 18:12, 30:9, 10:17

Úvodná štvrtina tretieho finále domácim hráčkam nevyšla, keď po nej prehrávali o šesť bodov. Ani v druhej desaťminútovke nezačali Košičanky dobre a Čajky si vytvorili dokonca 11-bodový náskok. Ten si však dlho neudržali, pretože zverenky trénera Jankoviča aj zásluhou premenených trojkových pokusov do polčasu vyrovnali skóre duelu na 29:29. V treťom dejstve pridali košické basketbalistky poriadne na obrátkach a súperky doslova sfúkli z palubovky, čoho výsledkom bolo vedenie o 21 bodov. Vďaka tomu sa už záver stretnutia len dohrával a na konci mohli naplno prepuknúť majstrovské oslavy. „Mali sme ťažšiu prvú polovicu a asi sme si mysleli, že sa to vyhrá aj samo. Druhý polčas sme zabrali a bolo to už plne v našej réžii,“ opísala svoj posledný zápas v kariére Lucia Kupčíková.

Vždy pozitívne naladená popradská rodáčka neskrývala po skončení duelu dojatie. „Bolo mi chvíľkami ťažko. Mala som slzičky na krajíčku, keď som zo striedačky sledovala ako tie minúty ubiehajú. Išlo to ale rýchlo, keďže bolo málo prerušení, takže to bolo fajn,“ povedala Kupčíková, ktorá by sa ešte možno dala presvedčiť na jednu sezónu ale to by si musela veľmi dobre premyslieť. „Ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy, ale pre túto chvíľu som pevne rozhodnutá.“

Napriek menšiemu smútku z konca kariéry prevládli napokon pozitívne dojmy. „Do každého jedného zápasu finále som išla s tým, že si to chcem v prvom rade užiť a že sú to moje posledné tri zápasy v kariére. Som rada, že napokon boli skutočne len tri a že sme vyhrali majstrovský titul. Bola to ťažká séria, aj keď to tak možno z výsledkov nevyzerá. Myslím si, že až ku koncu každého zápasu sa ukázala sila nášho kolektívu. Som šťastná a že sme vyhrali a že som sa mohla rozlúčiť v takej úžasnej atmosfére,“ uviedla Kupčíková.

Ako bude na roky strávené v žlto-modrom drese skúsená pivotka spomínať? „Všetky tie roky boli úžasné. Vždy sa tu utvorila rodinná atmosféra, kde každý každému prial. Nebol tu nik, kto by ostatným závidel. Od manažéra Dana Jendrichovského až po trénerov, pod ktorými som tu pôsobila boli všetci úžasní. Niekedy boli horšie časy inokedy lepšie, ale v sumári to hodnotím pozitívne,“ povedala Kupčíková.

Po skončení aktívnej kariéry si zatiaľ neplánuje spraviť trénersku licenciu, skôr sa chce venovať najbližším. „Určite sa budem teraz venovať naplno rodine. Čo bude ďalej nemám premyslené, zatiaľ som si povedala, že nad budúcnosťou budem zamýšľať až potom. Možné je, že si raz spravím trénersky kurz, ale to ukáže až čas,“ skonštatovala Kupčíková, ktorá si na pamiatku odniesla sieťku z koša. „Chcela som to čo najskôr odstrihnúť aby ma nemuseli chlapi dlho držať na rukách. Bola to pre mňa premiéra tak som sa to snažila aj užiť.“