Celkovo päť sezón odohrala Miljana Bojovičová v drese Good Angels Košice, s ktorým sa dostala aj do Final Eight Euroligy. V súčasnosti pôsobí v tíme Partizan Belehrad, ktorý na víkendovej Veľkej cene Košíc obsadil tretiu priečku. Sympatická rodáčka zo Srbska, ktorá bola veľkým miláčikom košických fanúšikov si zaspomínala na časy strávené v Angels aréne.
Bojovičová v drese Partizanu Belehrad odohrala semifinálový duel Veľkej ceny Košíc proti svojmu bývalému klubu a dostalo sa jej veľmi vrúcneho privítania. „Pre mňa bol už prvý dojemný moment, keď sme prichádzali autobusom a ja som videla veľký nápis Košice. Vtedy som sa len pousmiala a spomenula si na všetky pekné chvíle, ktoré som tu zažila. Ešte sa to vystupňovalo na zápase, keď som dostala veľké ovácie od fanúšikov. Ľudia si ma stále pamätajú a zdravili ma aj na ulici, čo je pre mňa veľmi príjemné,“ povedala Bojovičová.
Košice sú pre ňu druhým domovom
Duel s Košicami bol pre srbskú basketbalistku mimoriadne náročný. „Napriek tomu, že išlo iba o prípravný zápas v niektorých momentoch som sa cítila paralyzovaná, pretože som mala pocit, že hrám proti svojmu tímu. Nebrala som Good Angels ako súpera, pretože Košice budú pre mňa stále ako druhý domov.“ Na turnaji napokon obsadil Partizan tretie miesto po víťazstve 65:60 nad maďarským tímom PEAC Pécs. „Turnaj bol pre nás veľmi dobrou prípravou na ligu, pretože v domácej súťaži máme ambíciu vyhrať titul. Budeme hrať aj Adriatic Cup, čo je z môjho pohľadu súťaž nižšej úrovne ako FIBA Cup. Víťazstvo nad Pécsom nám ukázalo, že sme na dobrej ceste. Dokázali sme vyhrať aj napriek tomu, že to bol pre nás len druhý zápas v príprave,“ skonštatovala Bojovičová.
Má pocit ako keby nikdy neodišla
V Košiciach strávila srbská basketbalistka päť úspešných rokov, na ktoré aj dnes rada spomína. „Určite najkrajšie chvíle boli, keď sme postúpili do Final Eight v Eurolige. Všetky sezóny ale boli úžasné a každý titul, ktorý sme získali a každý úspech, ktorý sa nám podaril bol pre mňa výnimočný. Obzvlášť, keď som videla, akú radosť má majiteľ Dano Jendrichovský bolo to pre mňa úžasné, pretože som vedela, koľko úsilia vkladá do toho aby vybudoval skvelý tím s dobrými ľuďmi, nielen kvalitnými hráčkami," povedala Bojovičová, ktorá aj po rokoch ostala v kontakte s niektorými bývalými spoluhráčkami. „Zvykneme si napísať s Barborou Bálintovou, Ankou Jurčenkovou ale aj s ďalšími hráčkami. V kontakte som ostala aj s Danom. Niekedy mám pocit ako keby som z Košíc ani neodišla. Jednoznačne môžem povedať, že moje srdce bude stále biť pre Good Angels.“
Pamätá si každý kút mesta
Podľa Bojovičovej sa veľa vecí v Košiciach za tri roky od kedy tu bola naposledy príliš veľa nezmenilo. „Bola som sa poprechádzať po Hlavnej ulici aj v nákupnom centre Optime a môžem povedať, že hoci som za tie roky prešla veľa miest pamätám si takmer každý kút a reštaurácie, kam sme chodievali a kde sme trávili veľa času. Navyše som tu vtedy bývala aj s manželom a našim psom a často sme chodili na prechádzky či už ráno alebo večer. Skutočne mám nádherné spomienky na roky strávené v Košiciach.“
Prvá zahraničná kapitánka Good Angels by sa návratu do tímu, s ktorými získala štyri majstrovské tituly nebránila. „Je to veľmi hypotetická úvaha. Záležalo by od okolností ale už mám po tridsiatke a v prvom rade myslím na rodinu, takže bolo by to ťažké rozhodovanie,“ povedala Bojovičová.