Generálny manažér basketbalového klubu Good Angels Košice v stredu oficiálne potvrdil to, čo vlastne avizoval už pred štartom ročníka – že úspešná značka po sezóne končí. Aktuálne žlto-modré bojujú o pätnásty titul v sérii a ak ho získajú, bude posledný v rade.
Na budúci rok Košice ženskú extraligu síce nestratia, ale budú v nej hrať už iba s mladými nádejami z akadémie Young Angels. Také je rozhodnutie strojcu úspechov Daniela Jendrichovského, ktorý to už ďalej na tejto úrovni ťahať nevládze, aj pre nový Zákon o športe. Veľká éra košického ženského basketbalu s unikátnou zbierkou majstrovských primátov bez prerušenia tak onedlho bude minulosťou. To je čas pozrieť sa na míľniky projektu, ktorý pred sedemnástimi rokmi začínal ako Delta a potom neustále obmieňal názvy, až sa v posledných rokoch ustálil na Good Angels.
Začiatok – boj o existenciu
V sezóne 2000/2001 už Daniel Jendrichovský pôsobil v klube ako generálny manažér, ale ešte nie ako vlastník. Finančnými suchotami sužovaný klub sa aj vďaka jeho výraznej pomoci dokázal v lige zachrániť – v posledom zápase o existenciu. Delta Termostav-Mráz Košice, ako znel vtedajší názov, musela v posledom kole vyhrať v Poprade, inak by z ligy vypadla. Ešte desať minút pred koncom nebolo jasné nič, duel bol napínavý a vyrovnaný. Zlomil sa až v záverečnej faze, Košice vyhrali. Jendrichovský v autobuse s hráčkami vyspevoval “majstri, majstri”. Takú cenu malo toto víťazstvo. Odštartovalo totiž éru, akú si vtedy nikto nevedel ani predstaviť. Ak by vtedy Košice z ligy vypadli, ktovie, ako by to dopadlo.
Nový štart – z dna tesne pod vrchol
Po záchrane v lige došlo v lete 2001 k zmene vlastníka klubu. Novým sa stal Daniel Jendrichovský prostredníctvom svojej spoločnosti Dannax šport. Táto však klub neprevzala, ale od neho odkúpila hráčky a právo pôsobiť v najvyššej súťaži. To znamená, že vznikol úplne nový nezávislý subjekt. Jendrichovský tak mohol začať robiť „po svojom“. Pravda, najprv musel zaplatiť starú podlžnosť klubu vo výške 4 900 dolárov voči bývalej hráčke Košíc – Juhoslovanke Iličovej, hoci tá vznikla pred jeho vstupom do klubu. Inak by však Delta V.O.D.S. (nový názov klubu) do najvyššej súťaže pripustená nebola. Výsledok jeho práce? V prvý rok klub, ktorý sa predtým ledva zachránil v lige, dokázal stabilizovať (6. miesto).
V druhý rok už postavil tím, ktorý ako prvý zdolal (už oslabený) Ružomberok a ukončil jeho sériu 273 ligových duelov bez prehry. A len-len, že “Ružu” nezložil aj vo finále. Po dráme prehral boj o zlato 2:3 na zápasy. Nepomohla ani motivácia navyše, keď Jendrichovský za titul sľuboval hráčkam dovolenku na Kube.
Historický titul – detronizácia Ružomberka
Čo nevyšlo v roku 2003, podarilo sa v nasledujúcej sezóne. Po jedenásťročnej hegemónii Ružomberka našla slovenská liga nové kráľovné – Deltu I.C.P. Košice. Oslabený Ružomberok zosadili z trónu suverénnou finálovou výhrou 3:0 na zápasy, v celej sezóne prehrali len raz. V metropole východu sa oslavoval historický prvý titul pre Košice. Vybojovali ho také basketbalové esá ako Kuklová, Frniaková, Škvareková, Hiráková, či Jendrichovská. Unikátom je, že Delta to na vrchol dotiahla bez jedinej legionárky. “Tento titul nie je môj, náš, je to titul pre všetkých Košičanov, ktorí majú basketbal radi," vravel vtedajší tréner Delty Vladimír Karnay. A akú prémiu si družstvo rozdelilo? “Blíži sa to k sedemmiestnemu číslu," prezradil počas veľkých osláv Jendrichovský. Samozrejme, vo vtedajších slovenskách korunách.
Vstup medzi vyvolených – euroligová výzva
V sezóne 2004/05 sa klub po prvýkrát predstavil v prestížnej Eurolige FIBA, medzi výkvetom kontinentu. Košickí fanúšikovia si tak mohli začať vychutnávať, že na tunajšiu palubovku začali v tímoch súperov chodiť hviezdy prvej veľkosti a oni ich mohli vidieť na vlastné oči. Nováčik sa pri premíere prebojoval sa až do osemfinále, v ktorom ho vyradila ruská Samara. Ďalší rok už nebol taký vydarený, prišlo desať prehier v desiatich zápasoch a v nadchádzajúcej sezóne slovenský majster stratil právo účinkovať v Eurolige. Našťastie, len na rok, potom sa do nej vrátil a už v nej hral nepretržite až do roku 2016. Celkovo v nej absolvoval jedenásť ročníkov.
Rekordné zárezy v Steel Aréne
Pod novým názvom Kosit 2013 využil klub účinkovanie v euroligovej sezóne 2007/08 na skvelý ťah. Košice sa totiž v tom čase čerstvo tešili z modernej Steel Arény (otvorená vo februári 2006), stánku s kapacitou vyše 8 000 divákov. A Jendrichovský si zaumienil, že do prioritne hokejovej haly dostane aj špičkový ženský basketbal. Vyšlo mu to. V Steel Arene odohrali zápas Euroligy proti hviezdami nabitému ruskému Spartaku Moskovská oblasť 12. decembra 2007. Išlo o pamätný zápis, lebo duel sledovalo 7 125 divákov, čo bol oficiálny historický divácky rekord súťaže. „Ja som si tak splnil ďalší sen a nech sa teraz hľadá niekto v Európe, kto tento divácky rekord prekoná,“ povedal po zápase Jendrichovský. A našiel sa až v roku 2010. Vo Valencii prišlo 7 800 divákov. A potom v roku 2012 v Istanbule 8 574 fanúšikov. V roku 2013 generálny manažér myšlienku Steel Areny oprášil. V novembri tam odohrali Good Angels Košice ďalší súboj najprestížnejšej súťaže proti ruskému Jekaterinburgu – 7 855 divákov. A potom to prišlo. V decembri 2013 proti francúzskemu Bourges Steel Arenu vypredali – po navýšení kapacity o miesta na ploche na mohli pýšiť 8 597 divákmi. Opäť nový rekord Euroligy. „Osemnásty december 2013 ostane pamätný aj v klubovej histórii. Dať dokopy na basketbal osem a pol tisíc ľudí je v podstate zázrak,” reagoval Jendrichovský. Rekord vydržal do decembra 2014, keď v Krakove nalákali do haly 12 990 divákov.
Sezóna snov – postup do Final Four Euroligy
Svoj absolútny vrchol dosiahol klub v sezóne 2012/2013. V najprestížnejšej súťaži kontinentu – Eurolige zaznamenal historický úspech postupom do semifinále. Na záverečnom turnaji Final Eight v Jekaterinburgu podľahol v skupine iba domácim, ale výhry nad Polkowicami a najmä Galatasaray katapultovali Good Angels do semifinále. V ňom podľahli Fenerbahce Istanbul a v nešťastnom súboji o bronz s Bourges, ale i štvrté miesto bolo fantastickým úspechom pre klub, ktorý rozpočtom gigantom konkurovať nemohol, ale i tak sa šikovne medzi nich drzo vopchal. V domácej extralige zaokrúhlili Košičanky počet titulov na desať a v prestížnej slovenskej ankete Športovec roka 2013 vyhrali Good Angels prvé miesto v kategórii kolektívov.
Takmer koniec
Ďalšie ročníky však priniesli už viac starostí ako slávy, i keď na slovenský trón to vždy stačilo. Čoraz ťažšie však bolo zabezpečiť chod klubu na nastavenej najvyššej úrovni. A tak už v lete 2016 bol takmer koniec. Jendrichovský mal opatrné vyjadrenia ohľadom budúcnosti, nepodpisoval ani nové zmluvy s hráčkami. Ako neskôr priznal, bol už vtedy pripravený zabaliť to, slávnu éru klubu ukončiť a venovať sa mládeži. Prehovorila ho však najväčšia v súčasnosti ešte hrajúca legenda slovenského basketbalu Zuzana Žirková. "Stálo ma to veľa káv a stretnutí s Danom, aby som ho prehovorila o pokračovaní klubu. Mládež potrebuje mať motiváciu a najlepšou bude vidieť ako Good Angels bojujú a majú výsledky,” povedala na predsezónnej tlačovej konferencii Žirková. Klub sa však prvýkrát už neprihlásil do Euroligy, iba do Európskeho pohára FIBA. A to bol vlastne už naozaj začiatok konca, ústup z pozícií.
A potom koniec
Keďže koniec spomínal Jendrichovský už pred sezónou roku 2016/17, čakalo sa, čo bude po jej zavŕšení. Klub napokon po zisku štrnásteho slovenského titulu udržal aj pre túto sezónu. Opäť v tom mala prsty najmä Žirková. “Deviateho júna som bol pevne rozhodnutý o uzatvorení kapitoly Good Angels. Zuzka Žirková však odmietla ukončiť kariéru a rozhodla, že to ešte potiahneme. Pätnástka je krajšie číslo ako štrnástka,” povedal v tom čase Jendrichovský pre klubovú stránku. Aktuálnu sezónu teda začal a aj ju dokončí. Ale už naozaj naposledy na tejto špičkovej úrovni. V stredu oficiálne vyhlásil, že značka Good Angels po tohtoročnom finále na basketbalovej mape končí. Extraligu bude hrať už iba amatérsky (resp. sčasti možno poloamatérsky) s mladými dievčatami z akadémie Young Angels. Tento fakt už vraj nezmení nič. Iba zázrak, že by klub odkúpil niekto iný.* “Pochybujem, že by sa taký blázon našiel,“* dodal Jendrichovský. Rozhodnutie v ňom dozrievalo dlho. Odvtedy, čo pochopil, že doba sa zmenila a on už bez podpory nemôže v našich podmienkach konkurovať extrémne bohatým ruským a predovšetkým tureckým klubom, ani keby sa rozkrájal. A ak raz zažil semifinále Euroligy, je pochopiteľné, že hrať druhé husle (rozumej Pohár FIBA), čo bol momentálny finančný strop klubu, ho už nenapĺňalo. Novú motiváciu však našiel v práci s mládežou, ktorej chce teraz venovať energiu. Sľúbil, že jej v akadémii Young Angels zabezpečí čo najlepšie podmienky, trénerov a účinkovanie v dobrých súťažiach.
Ostáva iba držať palce, aby raz košický basketbal opäť mohol žať ovocie z vlastných kvalitných odchovankýň.
Majstrovské tituly Košíc
2003/04: Delta I.C.P.
2004/05: Delta I.C.P.
2005/06: K Cero I.C.P.
2006/07: K Cero V.O.D.S.
2007/08: Kosit 2013
2008/09: Maxima Broker
2009/10: Dobrí anjeli
2010/11: Dobrí anjeli
2011/12: Good Angels
2012/13: Good Angels
2013/14: Good Angels
2014/15: Good Angels
2015/16: Good Angels
2016/17: Good Angels
