V marci 2016 sa rozhodol po vypadnutí z pohára FIBA po sérii s francúzskym Lille tréner Good Angels Košice Maroš Kováčik zložiť funkciu a kormidlo vlajkovej lode slovenského ženského basketbalu sa ujal jeho dovtedajší asistent Peter Jankovič.

Anjelky pod jeho velením pokračovali v nastolenom trende a plnili klubovú vitrínu o ďalšie cenné trofeje. Len v aktuálnej sezóne vybojovali Slovenský pohár, obhájili prvenstvo vo Východoeurópskej lige a napokon pridali aj pätnásty majstrovský titul. Zisk poslednej cennej trofeje však zmáčali slzy smútku spojené s ukončením jednej veľkej éry.

„Boli to zmiešané emócie. Nevedel som, či sa mám tešiť, alebo plakať,“ priznal Peter Jankovič vnútorný zmätok po víťaznej derniére značky Good Angels. „Prevládala však radosť z dotiahnutej práce, pretože išlo o náročnú sériu a každá minúta na palubovke bolela. Som rád, že sme to zvládli, ale na druhej strane som smutný, že niečo fantastické končí.“

Smútok a nostalgia boli na mieste, veď v Angels aréne skončila veľká žlto-modrá epocha, aká nemá v histórii košického športu obdobu.

„Chýbať mi bude všetko! Organizácia bude pokračovať ďalej, ale chýbať budú tie plné haly a energia z publika. Hrať pred plnými tribúnami bolo aj pre dievčatá radosťou,“ povzdychol si Jankovič, ktorý je presvedčený o tom, že o hráčky úspešného tímu bude na prestupovom trhu veľká bitka. „Mali sme tu veľa kvalitných basketbalistiek a verím, že budú mať pri prestupoch šťastnú ruku. Zároveň však verím, že basketbal v Košiciach zostane a vychováme tu možno ešte úspešnejšie hráčky.“

Otázkou samozrejme je aj to, kde bude pokračovať kariéra stále mladého, no zároveň už veľmi úspešného trénera. „To je dobrá otázka, ale nie na túto chvíľu. Ukážu najbližšie dni,“ pousmial sa Jankovič.

Vybrať najpamätnejšie zápasy pod jeho vedením predstavuje úlohu náročnú, no pár momentov predsa len vyčnieva. „Ak by som sa pozrel do krátkej minulosti, tak fantasticky sme zvládli odvetu proti Basket Landes vo FIBA Cupe. Každý jeden ťažký zápas nás však posúval dopredu a ťažko preto vyberať nejaký jeden,“ zdôraznil P. Jankovič. „Rád však spomínam aj na fantastický euroligový zápas proti Fenerbahce, v ktorom sme ich porazili a vyhrali sme skupinu.“

Pri všetkých tých veľkých zápasoch sa mohol Jankovič opierať o služby svojej predĺženej ruky na ihrisku – kapitánky Zuzany Žirkovej. Svoju veľkosť potvrdila aj v poslednom zápase sezóny, kedy nastrieľala 17 bodov a po zápase mala tú česť odstrihnúť majstrovskú sieťku.

„Keď vojde Zuzka na palubovku, tak z nej ide strach. Tento posledný zápas patril jej, ale titul sme získali ako celok. Ďakujem dievčatám za celú sezónu, pretože odviedli poctivú prácu,“ vyslovil sa s hrdosťou v hlase tréner Good Angels.

Prínos Zuzany Žirkovej nevnímal len z pohľadu jej výkonov na palubovke. Anjelky mali vďaka nej v šatni osobnosť, ku ktorej mohli vzhliadať.

„Určite to bola top hráčka, ktorú som trénoval. Ja si ju pamätám, ešte z čias, kedy som hrával za Košice. To je už nejaký piatok a ona mala vtedy nejakých 17–18 rokov. Neviem či sa ešte na Slovensku narodí taký zjav, ako je ona. Klobúk dole pred tým, čo dokázala ako hráčka, ale aj ako človek. Potiahla mladé dievčatá a hlavne Barča Bálintová pri nej neskutočne vyrástla,“ pridal Peter Jankovič.