Majstrovské oslavy utíchli a basketbalistky pätnásťnásobného majstra Slovenska Good Angels Košice sa obzerajú po dovolenkových možnostiach. V ich vnútri však stále doznieva smútok z konca veľkej značky, ktorá robila dlhé roky dobré meno slovenského basketbalu na európskej scéne.

„Bohužiaľ, taký je život a my to musíme prijať. Všetky nás to veľmi mrzí a mňa dupľom. Ja som tu totiž vyrastala a získala som tu šesť majstrovských titulov,“ povzdychla si rozohrávačka Barbora Bálintová, ktorá vyrástla v žlto-modrom drese na basketbalistku európskeho formátu. Výrazný vplyv na jej výkonnostnom progrese mala aj kapitánka Zuzana Žirková. „Zuzka mi veľmi pomohla a hlavne veľmi pomohla slovenskému i košickému basketbalu. Ďalšia taká sa asi tak skoro nenarodí.“

Vypichnúť jeden najkrajší moment z celého košického obdobia je podľa Bálintovej náročné. „Najkrajšie je vždy to súčasné obdobie, ale každý rok bol spätý s niečím krásnym. Celé toto košické obdobie bolo nádherné. Pripomínať mi to bude pekná zbierka medailí či tričiek, ktoré si doma odkladám. Neviem, či toto nebol môj posledný titul a preto si všetky úspechy cením.“

V kútiku duše pritom stále verí, že zlato zo série proti Ružomberku nebolo posledným, ktoré získala s logom s okrídlenou loptou.

„Ja v to verím a naozaj dúfam, že sa sem raz vrátim a budem hrať za Košice opäť jeden veľký basketbal,“ vyslovila nádej v oživenie značky Good Angels „Barča“, ktorá sa však nateraz s metropolou východu rozlúči. Kam však povedú jej ďalšie basketbalové kroky? „Zatiaľ naozaj nemám predstavu. Všetko sa ešte len uvidí, ale mojou prioritou je určite zahraničie. Neviem si predstaviť, že by som sa vrátila do Košíc v drese iného extraligového súpera.“

Zatiaľ čo Barbora Bálintová v Košiciach vyrástla, Češka Romana Stehlíková sa dostala do Angels arény okľukou. Rodáčka z Trutnova si najprv na Slovensku zahrala za Spišskú Novú Ves, potom získala dva bronzy a jedno striebro s Piešťanmi a v roku 2015 sa stala „Anjelkou“.

„Neviem či si vzali Košice za svoju mňa, alebo som si ich vzala za svoje ja. K tomuto klubu a mestu som si vytvorila naozaj špeciálny vzťah a som preto veľmi smutná, že to tu končí. Páči sa mi však, že sa končí na vrchole a po úspešnej sezóne,“ vyznala sa Romana, ktorá veľmi dobre vie, že zisk zlata nepredstavuje automatickú záležitosť.

Na jar roku 2015 stála na palubovke Angels arény v drese Piešťanských Čajok na strane porazených. Už vtedy však oslavovala a do striebornej medaily hrýzla, ako keby bola zlatá. „Vtedy to úspech bol a keď som potom prestupovala do Good Angels, tak som vedela, že prichádza zlaté obdobie. Tie tituly však nevnímam ako nejaké povinné jazdy. Ide tu o športové zážitky a celosezónnu prácu, ktorá k takýmto úspechom vedie. To, čo sme prežívali počas samotnej sezóny, má azda ešte väčšiu hodnotu ako samotný titul.“

Rovnako ako ostatné hráčky Good Angels, aj „Romča“ momentálne rieši otázku – ako ďalej?

„Pohrávam sa aj s myšlienkou, že s tým seknem. Uvidíme. Teraz si v lete zahrám basketbal 3×3 a možno načerpám novú motiváciu. S agentom sme zatiaľ o mojej budúcnosti nehovorili a uvidíme teda, čo prinesie budúcnosť,“ dodala Romana Stehlíková.