Michaela Zentková si užíva, keď môže vymeniť „pracovné“ lodičky za basketbalové tenisky. Basketbal jej prináša radosť, berie ho už inak, ako keď mala šestnásť.

Čoskoro dovŕši 29 rokov a je kapitánkou mladučkého kolektívu nitrianskych basketbalistiek. Kedysi veľká nádej slovenského basketbalu sa k svojmu obľúbenému športu vrátila po dvojročnej odmlke. Milovanej lopte sa venuje popri náročnej práci advokátky.

Bolo ľahké vyštudovať právo popri basketbale? Kde ste študovali?
Hovorí sa, že v živote nič, čo stojí za to, nie je ľahké. Venovať sa právu bol vždy môj sen, basketbalu som tiež prepadla ako už ako dieťa. Z tohto pohľadu som len spojila dve veci, ktoré ma napĺňali, spravila z nich priority a podriadila tomu všetko ostatné. To bolo na tom vždy to krásne. Veľa vždy závisí aj od toho, ako je človek nastavený. Samozrejme, bez podpory rodiny a blízkych, prívetivosti pedagógov Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde som študovala, chápavých trénerov a dobrého time managementu to mohlo dopadnúť ináč…

Ako dlho pracujete ako advokátka? Akým prípadom sa venujete?
Hneď po škole som sa zamestnala ako advokátsky koncipient, v súčasnosti som v obore asi šesť rokov. Z toho ako advokát pôsobím druhý rok. Rada hovorím, že sa venujem ľuďom, nie konkrétnym odvetviam práva. Keď klient príde s nejakým problémom, tieto odvetvia sa niekedy prelínajú. Najviac sa však venujem bežným odvetviam ako občianske, obchodné, rodinné, trestné, pracovné a správne právo. Pochopiteľne, klientov zastupujem aj na súde.

Vnímate teraz basketbal inak, ako keď ste mali 16–18 rokov?
Áno aj nie. Momentálne vnímam basketbal s väčším nadhľadom, keďže mám civilné zamestnanie, beriem ho skôr ako relax. V šestnástich bol basketbal život. Toto porovnanie však padá, hneď ako vkročím na ihrisko. Vtedy je to len radosť z hry, čistá hlava a chuť víťaziť. Určite vnímam aj paralelu s mojou prácou. Keď chce byť človek úspešný, potrebuje byť disciplinovaný, vedieť tvrdo pracovať a nikdy sa nevzdávať. Toto všetko vás naučí šport. Keď k tomu pridáte srdce, odmenou je váš dobrý pocit a spokojnosť klienta, resp. trénera.

Celý rozhovor (a viac fotiek) nájdete TU