Hovorí sa do tretice všetko dobré. A niečo podobné si zrejme povedali aj sestry Alexandra Babúrová a Dominika Deptová, zaslobodna Babúrová. Po spoločnom pôsobení v Poprade a Ružomberku si znovu oblečú dres toho istého tímu, tentokrát Piešťanských Čajok. Na to, že sa opäť objavia v rovnakom drese, sa tešia, klubu z kúpeľného mesta chcú pomôcť v najväčšej možnej miere.

„Na novú sezónu sa teším. To, že budeme v Piešťanoch spolu so sestrou, je pre nás plusom,“ zhodnotila na úvod Dominika, známejšia zo sesterskej dvojice, ktorá sa už medzičasom vydala. Podobne vníma tretie spoločné pôsobenie v jednom klube aj Alexandra. „Vnímam to veľmi pozitívne a už teraz sa teším na novú spoločnú sezónu.“ Zmluvu s Piešťanskými Čajkami podpísali naraz, najväčším lákadlom bola možnosť opäť obliekať jeden dres. „Určite keď sme dostali ponuku a vedeli sme, že je reálne hrať spolu, tak to zavážilo. Rovnako aj to, že sa sestra vrátila zo zahraničia,“ prezradila Dominika a určité dohady pred podpisom priznala aj Alexandra, ktorá v uplynulej sezóne pôsobila v tíme tretej najvyššej francúzskej súťaže Roannais Basket. „Chceli sme si ešte spolu zahrať a keď prišla ponuka z Piešťan, tak sme sa dohodli, že do toho ideme.“

Nebude to iné ako v minulosti

Dvadsaťsedemročné rodáčky z Popradu si pôsobenie v Pieštanoch užijú. „Najviac mi chýbal spoločne strávený čas s Dominikou, pretože keď sme nehrali spolu, bolo dosť ťažké skĺbiť naše programy a stretnúť sa.“ Dominika to vníma podobne. „Myslím si, že väčšine športovcov, ktorí nepôsobia v mieste bydliska, chýba rodina, domov… Keďže Saška je pre mňa jeden z najbližších ľudí, pocit domova mám s ňou všade.“

Skúsenosť hrať za rovnaký tím už majú obe dvojičky za sebou. „Podstata prečo ideme do Piešťan je tá istá, aká bola aj v iných kluboch, takže sa to veľmi nelíši. V Poprade sme akurát boli domáce hráčky,“ myslí si Dominika a Alexandra pritakáva: „Nemyslím si, že to bude v niečom iné.“

Pivot Spišiakov Juríček: Ak chceme atakovať najlepšiu ligovú pätku, pôjde to len s legionármi

Ten istý post, žiadna rivalita

Alexandra a Dominika sa narodili v ten istý deň, majú rovnaký výzor a mnoho ďalších spoločných čŕt. Tam to však nekončí, obe totiž hrávajú na rovnakom poste krídelníčky. „Rivalita medzi nami nepanuje. Skôr sa snažíme jedna druhej poradiť a pomôcť,“ tvrdí Alexandra, ktorá už v minulosti v Piešťanoch pôsobila. Sezónu 2012/13 jej však skomplikovalo zranenie. „Aj keď sme v tíme priamo konkurentky, my to tak neberieme. Prajeme jedna druhej a podstatná je výhra družstva,“ doplnila Dominika, dvojnásobná majsterka Slovenska s Košicami.

Dievčatá na seba nechceli prezradiť silné a slabé stránky. „Nechcem nás porovnávať. Myslím si, že každý hráč má niečo svoje, v čom vyniká a aj naopak, na čom musí popracovať,“ povedala Dominika a Alexandra zhodnotila, že je to ich tajomstvo.

Madzin: Je škoda, že nám v dvadsiatke chýbajú lídri, ale musíme oceniť tých, čo reprezentujú

O titule nechcú hovoriť

V Piešťanoch zostávajú rovnaké ambície. Klub aj v nasledujúcej sezóne bude chcieť získať titul. Po zmene Good Angels Košice na akadémiu by to mohlo byť jednoduchšie. „Nerada by som predbiehala, ale myslím si, že klub bude jedným z adeptov na zisk titulu,“ hovorí Alexandra. Skromnejšie sa vyjadrila Dominika: „Myslím si, že je ešte skoro hovoriť o titule. Až samotná sezóna ukáže, ako sa družstvá vyskladajú. Môžem povedať, že naše ciele sú vysoké a budeme chcieť vyhrať každý jeden zápas.“ Obe chcú byť v tíme maximálnym prínosom a to na ihrisku i mimo neho.

Aj keď súrodenecké vzťahy niekedy zvyknú byť komplikované, neplatí to v prípade dvojičiek Babúrových. Obe sa zhodujú v tom, že majú výborný vzťah. „Už od malička držíme spolu a kto má dvojča, možno vie o čom hovorím,“ konštatuje Dominika. Zo spoločného pôsobenia v jednom tíme sú nadšení aj príbuzní a priatelia. „Sú radi, že im stačí pozrieť len jeden zápas a uvidia nás obe,“ pokračovala známejšia z dvojice.

Ich snom bolo zahrať si spolu aj v reprezentácií a to sa im podarilo pred dvoma rokmi. „Mala som viacero basketbalových snov. Niektoré sa splnili, niektoré nie. Momentálne je však mojím najväčším snom byť zdravá a robiť to, čo ma baví,“ netají Alexandra. V prípade Dominiky je to inak. „Po tom, čo sme si spoločne so sestrou zahrali v reprezentácii som snívala o tom, že získam slovenský titul a s Košicami mám dva. Uvidíme, či sa k nim ešte nejaké pridajú.“

Situáciu okolo Popradu vnímali intenzívne

Kým Dominika sa k reprezentácií vyjadruje nepriamo: „uvidíme, čo prinesie budúcnosť,“ Alexandra to vidí takto: „Keď mi to zdravie a výkonnosť dovolí, rada si ešte niekedy oblečiem reprezentačný dres­.“

Dievčatá Babúrové basketbalovo vychovali v Poprade a ku klubu majú stále silný vzťah. Aj preto celú situáciu okolo jeho existencie vnímali pozorne. „Dosť sme to prežívali. Predsa len, Poprad je pre nás srdcovka a záleží nám na tom, aby v meste basketbal pokračoval,“ hovorí Dominika a rovnaké city k tímu spod Tatier prechováva aj Alexandra: „Situáciu sme sledovali veľmi pozorne. Určite nám veľmi záleží na tom, aby basketbal v Poprade pokračoval.“