V apríli ukončili súťaž striebornou medailou, o mesiac už mali sformovaný tím na ďalšiu sezónu. To je vizitka dobre pracujúceho manažmentu MBK Ružomberok. S Radoslavom Popelkom, manažérom klubu, ktorý oslavuje 80. výročie od založenie basketbalu v meste, sme sa rozprávali nielen o zložení tímu a jeho ambíciách v nasledujúcej sezóne, ale aj o jeho víziách do budúcnosti.

Ako ste spokojný s aktuálnym zložením tímu, v ktorom figuruje osem slovenských hráčok a päť legionárok?

„Družstvo sme skladali dlhodobejšie. V máji sme vedeli, ako bude vyzerať a na základe nášho skautingu a výberu, sme s ním boli spokojní už vtedy. Je však iné mať tím na papieri a iné vidieť ako hráčky pracujú priamo v prípravných zápasoch a v prebiehajúcom tréningovom kempe, ktorý začal šiesteho augusta. Môžeme povedať, že naše očakávania sa napĺňajú, ale zároveň netvrdím, že už hráme v zápasovej alebo súťažnej forme. To ani z ďaleka.“

Plánujete ďalšie doplnenie tímu?

„Momentálne si nemyslíme, že by sme družstvo potrebovali dopĺňať. Nemôžeme však vylúčiť, že nenastanú personálne problémy z rôznych dôvodov, ktoré netreba špecifikovať.“

Ovládli ženskú NBA, hrali ako Golden State, teraz chcú návrat do NBA

Je náročné vyskladať tím už štyri mesiace pred začiatkom sezóny?

„Neviem presne odpovedať na túto otázku, pretože tvorba družstva zahŕňa dve polohy. Je to otázka peňazí a nastavenia klubu z hľadiska ekonomickej sféry a druhá vec je manažérsko-trénerská spolupráca. Viacerí sme sa podieľali na názorovom portfóliu. V tomto smere nenastali žiadne problémy, pretože máme svoje ciele a predstavy a už teraz hovoríme aj o sezóne 2019/2020. Výstavba tímu je náročnejšia skôr v tom, akým spôsobom pretaviť predstavy do rozpočtu klubu.“

Pri tíme už šesť rokov pôsobí tréner Juraj Suja. Prispieva aj tento fakt k tomu, že dokážete zostavu vyskladať tak skoro?

„Som presvedčený o tom, že keď ľudia spolupracujú a majú stanovené spoločné ciele, tak k ich naplneniu musia veľa komunikovať. Juraj Suja k nám prišiel ako relatívne mladý tréner. Roky strávené v Ružomberku, či už z pracovného hľadiska alebo intenzívnej komunikácie prispievajú k tomu, že nielen on, ale aj klub napredujú. Všetko je to napojené na tím i mladé hráčky. Existuje veľa atribútov, ktoré prispievajú obom stranám. Beriem to ako fakt a som rád, že naša spolupráca kontinuálne pokračuje dlhšiu dobu.“

Aké sú ambície klubu v novej sezóne, v ktorej sa predstaví nielen v domácej súťaži, ale aj v Európskom pohári FIBA?

„Z môjho osobného hľadiska chcem, aby sme do sezóny vstupovali s tým, že poďme vyhrať každý zápas. To je náš cieľ, či už hráme proti tabuľkovo slabšiemu družstvu alebo favoritovi celej súťaže. Robíme všetko pre to, aby sme uspeli. Či to napokon bude stačiť, to je často otázka aj športového šťastia, momentálnej formy, zdravotného stavu tímu a podobne.“

Palušná raňajkovala s delfínmi, prežila životné obdobie a teší sa na ďalšiu exotickú výzvu

Ako vnímate to, že po transformácii Good Angels budú v lige len dve kvalitné družstvá?

„V tejto fáze sezóny, by som to nerozoberal, pretože sa môže stať, že viaceré kluby začnú extraligu s určitou súpiskou a sezónu budú napokon po 28. februári končiť s úplne inou zostavou. Bol by som nerád, ak by sme sa bavili o outsideroch a favoritoch. Súťaž je dlhodobá a v jej priebehu sa môže kadečo ukázať či naznačiť. Šport je nevyspytateľný. Môžete sa pripraviť na sezónu najlepšie ako viete, ale stane sa niečo, s čím ste nepočítali. Nerád delím družstvá na silné a slabé. Všetko sa môže zmeniť, je to relatívne.“

Ligová úroveň z roka na rok klesá. Čo to znamená pre slovenský basketbal?

„Z môjho pohľadu je to veľmi zlé konštatovanie, pretože úroveň slovenského basketbalu súvisí s úrovňou práce s mládežou v jednotlivých kluboch. Momentálne pracujeme vo veľmi zlom systéme. Môžeme hovoriť zároveň aj o zlom školskom systéme, ktorý kedysi veľmi nápomáhal športu a v podstate už nejakým spôsobom pripravoval deti na šport alebo sa na tom spolupodieľal. V súčasnosti basketbalové kluby, ktoré chcú vychovávať mladých hráčov, tak musia mnohokrát nahrádzať tento systém. Nielen budovaním nejakého paralelného systému, ale v mnohých prípadoch ho nahrádzať aj z hľadiska ekonomického zabezpečenia, čo vonkoncom nie je jednoduché. Basketbal ako kolektívny šport má svojich veľkých konkurentov a to nielen v prípade individuálnych, ale aj kolektívnych športov, kde je záujem trhu omnoho vyšší. Čím menej kvalitných hráčok produkuje mládežnícky basketbal, tým menšia je kvalita ženského basketbalu. Tento úpadok nás vôbec neteší a preto aspoň tu v Ružomberku húževnato pracujeme, aby sme to nejakým spôsobom zmenili.“

Ak by sa v budúcnosti ukázalo, že v extralige sú okrem vás ďalšie konkurencie schopné družstvo len Piešťanské Čajky, nebudete uvažovať o tom, že by ste sa pripojili do nejakej nadnárodnej ligy, po vzore napríklad hokejových klubov?

„Boli sme pri zrode stredoeurópskej ligy, ktorú v minulosti hrali najlepšie maďarské a slovenské kluby. Boli sme touto súťažou veľmi nadšení. Nielen z pohľadu medzinárodnej konfrontácie, ale aj z hľadiska kvality a športovej úrovne zápasov. Po takejto nadnárodnej lige túžime a myslíme si, že toto by malo byť cieľom slovenského basketbalu. Budem teraz fabulovať, no mohla by to byť napríklad československá liga. Radi by sme sa zapojili do dlhodobej súťaže, pretože jedna vec je hrať medzinárodný pohár a druhá vec je pravidelne nastupovať každý týždeň, možno aj dvakrát, v nejakej dlhodobej súťaži. Mohlo by to byť aj jedno z východísk, ak chceme, aby aj mladé hráčky získavali cenné skúsenosti. Ak bude dochádzať ku konfrontácii len na slovenskej úrovni, tak ich to nezaručuje. To síce negarantuje ani nadnárodná liga, ale predsa len je tam väčšia pravdepodobnosť. Takúto súťaž by sme privítali a komunikujeme aj s kolegami z iných klubov, že by to mohol byť vhodný formát pre slovenský basketbal. Bohužiaľ, je smutné, že sa musíme obzerať po takýchto alternatívach a nevieme si vytvoriť vlastnú silnú ligu ako majú okolité štáty z Vyšehradskej štvorky. Maďarsko ako prvé vyslovilo nesúhlas s pokračovaním stredoeurópskej ligy, pretože stavalo na vlastných kluboch a tie dostali obrovskú podporu zo štátu. Česko a Poľsko nemusím ani komentovať. Tieto krajiny majú veľmi silné domáce súťaže. Hoci by sme mali záujem zapojiť sa do nadnárodnej súťaže, momentálne som skeptický, že by niekto z najbližších susedov niečo podobné vytvoril. Aj keď určité pokusy o vytvorenie nadnárodnej ligy boli a zrejme aj budú.“

Vaše slová potvrdzuje aj fakt, že Ružomberok sa ako jediný slovenský klub predstaví v Európskom pohári FIBA…

„Áno. Je to odraz kvality slovenskej extraligy a ústupu tímov ako Good Angels Košice z popredných pozícií. Aj keď v ich prípade verím, že je to len na krátky čas, pretože systém tamojšieho basketbalu funguje a to dáva najväčšie predpoklady na to, aby sa Košice opäť zapojili nielen z pohľadu účasti, ale aj výrazných výsledkov v európskych súťažiach. To isté platí aj pre Piešťanské Čajky. Verím, že v budúcnosti by mohlo dôjsť k väčšej podpore štátu mládežníckeho basketbalu, a tým pomôcť klubom do takej miery, že sa budú môcť zapojiť do medzinárodných súťaži. To je najlepšia cesta, ako mladé hráčky môžu napredovať individuálne a tak zvyšovať aj úroveň slovenského ženského basketbalu.“

Klub oslavuje 80. výročie od založenia basketbalu v Ružomberku. Chystáte pri tejto príležitosti niečo špeciálne?

„Prezradím, že pripravujeme publikáciu, ktorá bude zaujímavým príspevkom, čo sa týka histórie klubu. Mnohí, nielen ružomberskí fanúšikovia, vnímajú basketbal v meste najmä prostredníctvom úspechov, čo je logické, ale tradícia tohto športu u nás nie je naviazaná len na osemdesiate a deväťdesiate roky minulého storočia, ale začala oveľa skôr. Okrem toho chystáme aj slávnosť v súvislosti so zverejnením tejto publikácie, ktorá je sprievodný dokument tohto míľnika ružomberského basketbalu.“

ZLOŽENIE TÍMU MBK RUŽOMBEROK PRE SEZÓNU 2018/2019:

Slovenské hráčky: Miroslava Mištinová, Beáta Janoščíková, Radka Stašová, Lucia Kelčíková, Alica Moravčíková, Alexandra Belušová, Zuzana Ivančáková (prišla z Popradu), Viktória Havranová (z Levíc), Legionárky: Oľga Jackovecová (Ukr.), Aaryn Deje Ellenbergová, Janeesa Desiree Jefferyová (obe USA), Eglé Šikšniuté (Lit.), Nevena Markovičová (Srb.)