Dve výhry a jedna prehra. Takú bilanciu má zatiaľ ŠBK Šamorín. V tabuľke klubu patrí priebežne štvrtá priečka, no určite sa bude chcieť predrať ešte vyššie. Body zatiaľ hráčky tohto družstva stratili len v predohrávke 12. kola doma s Ružomberkom (61:84). A práve tento súboj bol špeciálny pre domácu Timeu Sujovú.
„Dá sa povedať, že máme za sebou úspešný štart do sezóny, keďže sme dvakrát vyhrali a raz prehrali, aj to s Ružomberkom, so súperom, s ktorým sme to aj očakávali. Napriek tomu sme chceli zabojovať o čo najlepší výsledok. Máme mladý tím, prišli nové dievčatá, ktoré sa azda prvýkrát stretli s basketbalom, v ktorom sa vyžaduje aj nejaká koncentrácia či organizácia. Zatiaľ sme však spokojní,“ zhodnotila nám doterajšie výsledky svojho tímu 34-ročná rozohrávačka.
K reprezentácii Slovenska sa už nevráti, Maroš Kováčik sa sústredí na zahraničie
Pozícia líderky jej vyhovuje
Sujová je jasnou líderkou Šamorína. V úvodnom kole v Nitre (73:67) dala 21 bodov, pričom premenila tri zo šiestich pokusov za tri body. Proti Slovanu (65:61) doma nastrielala 17 bodov, o tri viac ako Romana Vyňuchalová, ktorá takisto patrí k ťahúňom družstva trénera Alberta Diósiho. Proti Ružomberku bola opäť najúspešnejšia strelkyňa s 24 bodmi. „Družstvo bolo už aj v minulosti postavené okolo mňa a Romany tak, aby nás ostatné dievčatá postupne dopĺňali. Určite to však nie je len o nás dvoch. Baby vedia zabrať aj v momentoch, keď je to treba. Vnímame to však tak, že my s Romanou sme vekovo najstaršie aj najskúsenejšie a ostatným dávame príklad ako pristupovať k zápasom a ako v nich pracovať.“
To, že sa práve od nej očakáva zbieranie bodov, ju nijak nestresuje a nevníma ani tlak. Práve naopak. „Basketbal hrám už tak dlho, že to nepociťujem. Navyše, mám rada, keď môžem patriť k najlepším v tíme. Zažívam to aj v basketbale, aj v práci a baví ma, keď môžem byť podporný člen. Rada mladším dievčatám pomáham a vôbec túto zodpovednosť nevnímam ako záťaž. Takisto mi vyhovujú zápasy, v ktorých musím hrať a snažiť sa,“ hovorí Sujová.
Môže sa zápas skončiť remízou? Výnimočne áno
S Ružomberkom je to vždy špeciálne
Napriek stredajšej domácej prehre s „Ružou“ Sujová svoje zverenky chválila a následne ťažký zápas zhodnotila takto. „Nezachytili sme úvod. S dievčatami sme si už pred stretnutím povedali, že na to musíme byť pripravené, pretože Ružomberok je veľmi silný v útočnej tranzícii. Vedeli sme, že budú rýchlo behať a nechceli sme, aby sa nám z toho hneď na začiatku zatočila hlava. Bohužiaľ, presne to sa stalo, no neskôr sme sa súperkám vyrovnali v rýchlosti a snažili sme sa ich eliminovať, držať s nimi krok v hre piatich proti piatim a potom to už fungovalo. Som spokojná, že sme dali relatívne veľa bodov silnému útočnému družstvu ako je Ružomberok, aj keď sme inkasovali osemdesiatštyri. V porovnaní s nami mali výškovú prevahu, ktorú sme ale vedeli eliminovať. Určite stále existujú veci, na ktorých musíme zapracovať, ale dokázali sme sami sebe, že dokážeme hrať aj so silným súperom.“
Pre Sujovú Ružomberok nie je družstvo ako každé iné. Prečo? Na trénerskom poste v klube zo severného Slovenska totiž pôsobí jej manžel Juraj Suja. „Každý zápas proti Ružomberku je pre mňa špeciálny. Aj preto, že som tam sama dva a pol roka hrávala, no samozrejme aj preto, že ich trénuje môj manžel. Pre mňa je to azda o to väčšia motivácia, aby som mu neurobila hanbu. Aby si ľudia nemohli povedať, že mu tam behá žena a je neschopná,“ ozrejmila nám s veľkou dávkou humoru sympatická blondínka a ďalej pokračovala už vážnejšie. „Určite ma to motivuje viac k tomu, aby som hrala ešte lepšie a aby sme aj ako družstvo hrali dobre.“
Manželia Sujovci spoločne žijú v Šamoríne, kde majú rodinný dom. Hecovačky pred vzájomnými duelmi by ste v ich rozhovoroch hľadali len ťažko. „Nie, to nie. My doma riešime poväčšine veci ohľadom dieťaťa, no občas padne nejaké slovko aj o basketbale. Niekedy zo žartu vyzvedám, čo si na nás pripravil a podobne, ale je to naozaj len v rámci humoru. Takéto veci spolu neriešime,“ vyvrátila akékoľvek pochybnosti.
Jakubcová neľutuje, že zostala v Piešťanoch, cez leto sa chce vzdelávať v USA
V minulosti boli tŕňom v oku
Ako Sujová už spomenula, v minulosti sama za Ružomberok hrávala. Neskôr sa však trénerom družstva stal práve jej manžel a neprinášalo to len pozitívne reakcie. „Nebol s tým žiadny problém, ale viete ako to chodí v ženskom kolektíve. Keď sa niečo pokazí, treba hľadať vinníka…Neskôr sme to s manželom vyhodnotili tak, že nemá zmysel, aby všetko padalo len na nás, lebo sme manželia. Pritom môžem povedať, že ja a aj iní ľudia videli, že sme sa nesprávali nejak inak, ako keby sme neboli vo vzťahu. Vždy to však niektorí videli ako tému, ktorú treba vyťahovať a riešiť. Rozhodli sme sa, že to už ďalej takto nešlo. Uvažovali sme o tom, že sa vrátime do Šamorína, pretože som sa mala znovu nastúpiť do práce.“
Nemrzí ju to, že ak by zotrvala v Ružomberku, tak by mohla hrávať aj európske súťaže? „Ak by som tam zostala, bola by som rada, že môžem hrávať aj na európskych palubovkách a s takým družstvom, ktoré je jednoznačne kvalitnejšie s vyššími cieľmi. Láka to človeka a ja som typ, ktorému nezáleží na veku a stále chce niečo dokázať. Nedá sa však v živote mať všetko. Rozhodli sme sa takto a myslím, že to bolo správne. Nech je Juraj ako tréner úspešný v Ružomberku a ja si to už dohrám v Šamoríne.“
Ambície klubu už dávnejšie nie sú sústredené na najvyššie méty v extralige, ale skôr na výchovu mládeže. Tak to vníma aj Sujová. „Myslím si, že Šamorín vždy bolo družstvo, ktoré sa zameriavalo na mládež. Tým, že u nás nejaké dva-tri ročníky vypadli, tak máme už len mladšie basketbalistky a seniorský tím musíme dopĺňať. Siahli sme po dievčatách, ktoré prišli študovať do Bratislavy. V minulosti klub angažoval aj zahraničné hráčky, no veľa úspechov to neprinieslo. Preto sme sa rozhodli skôr ísť poloamatérskou cestou, že hráme popri robote a dosiahneme teoreticky tie isté výsledky ako so zahraničnými basketbalistkami. Myslím si, že sa nám darí každoročne zachovávať si rovnakú úroveň.“
V sobotu proti Bystrici
Šamorínčanky si veľmi neoddýchnu. Už zajtra nastúpia v 3. kole extraligy na palubovke v Banskej Bystrici proti domácim pumám. Aký to bude podľa Sujovej zápas? „Dúfam, že už na začiatku prelomíme obranu súpera v tom zmysle, že ,ich natiahneme’ na dvanásť až štrnásť bodov a potom sa nezastavíme a nespravíme z toho vyrovnaný duel až do posledného hvizdu. Verím, že toto konečne zlomíme, urobíme ráznejší krok do zápasu a zvíťazíme vyšším rozdielom. Takýto zápas bude aj pre nás, ktoré trávime na palubovke viac času, prospešný. Verím, že si poriadne zahráme všetky.“
Stíha niekoľko rolí
Timea Sujová nie je len hráčka Šamorína. Počas dňa normálne chodí do práce ako každá iná bežná žena. „Od mája som sa po troch rokoch na materskej vrátila do práce, takže cez deň pracujem a večer chodím na tréningy,“ vysvetlila nám rozohrávačka, ktorá je zamestnaná v Environmentálnom fonde, ktorý spadá pod ministerstvo životného prostredia. Skĺbiť prácu so športovou kariérou zvláda bez problémov. „Mám v pohode pracovný čas od siedmej do tretej, niekedy iba do druhej, čo mi úplne vyhovuje a viem si popri tom zariadiť aj dcéru a tréningy. Človek sa však na to potrebuje nastaviť, pretože potom už nemá veľa času na iné veci. Všetko som podriadila tomu, aby som všetko stíhala a zatiaľ to funguje, čo ma teší.“
Nuž a ako by toho nebolo málo, popri práci a hraní plní aj funkciu hrajúcej asistentky trénera Diósiho. „Počas zápasu som len hráčka, pretože nie je možné, aby som stíhala plniť obe roly. Na tréningoch však pánovi Diósimu pomáham. Vždy sa dohodneme, na čo bude tréning zameraný. Ja potom na to pripravím špeciálne cvičenia. Možno aj s hráčkami komunikujem trošku viac, keďže pán tréner je už starší a niektorým dievčatám dokážem vysvetliť veci, ktoré tím potrebuje, rýchlejšie. Takisto ostatným ukazujem, čo ideme robiť na tréningu. Najmä tieto veci sú v mojej náplni.“ Môžeme to chápať ako prípadnú prípravu na trénerskú dráhu v budúcnosti?
„Takéto ambície som nikdy nemala. Asistentkou trénera som sa stala nečakane. V klube ma oslovili, či by som nevypomáhala trénerovi. Funguje nám to už druhý rok, tak uvidíme, dokedy to budeme takto ťahať. Na to, aby som mohla byť hlavná trénerka, by som potrebovala ďalšiu vysokú školu a zatiaľ to nemám ani v pláne, ani v časových možnostiach. Navyše si myslím, že na to, aby ste boli dobrý tréner ju ani nepotrebujete. Na Slovensku je však systém nastavený tak, že musíte k vykonávaniu tejto funkcie mať urobeného aspoň bakalára. Možno niekedy sa budem venovať mládeži, pretože na to licenciu mám, ale zatiaľ to v pláne nemám.“
