V zasneženom Ružomberku bol obyčajný decembrový deň. Petra Bartánusová, vtedy hráčka MBK Ružomberok, prišla na tréning, tak ako každý iný deň. Netušila, že sa stane niečo, čo jej život na niekoľko mesiacov výrazne ovplyvní. Pri hre sa rozhodla preniknúť po ľavom krídle a skórovať. Počas prieniku však prišlo k ľahkému kontaktu s obrankyňou a podvrtlo sa jej koleno.

„V pravom kolene mi nepríjemne ruplo. Na lavičku, do šatne a aj na pohotovosť som však odkráčala po vlastných. Koleno mi neopuchlo, a tak som zostávala pozitívne naladená, aj keď som vedela, že niečo sa stať mohlo,” rozhovorila sa Peťa, sympatická Košičanka. Na druhý deň jej to nedalo a vyskúšala opäť trénovať. Veď mala pocit, že je všetko v poriadku. Avšak počas tréningu prišlo k ďalšiemu kontaktu, kedy podvrtnutie kolena sprevádzala prudká bolesť. „To už som vedela, že je zle. Bolo to 14. decembra.”

Po megnetickej rezonancii ju čakala nepríjemná bezsenná noc a hneď ráno sa prostredníctvom e-mailu dozvedela rezultát. Jej predný skrížený väz sa roztrhol. „Nebolo to nič príjemné. Zasiahol ma smútok. Veď pre športovca, ktorý sa dennodenne snaží napĺňať svoj potenciál a dáva do toho všetko, je to neuveriteľne smutná správa. Najmä preto, že pri takomto zranení nejde o týždne, ale mesiace.” Peťa sa potrebovala v hlave nastaviť na niečo úplne iné. V tej sezóne sa jej herne v Ružomberku darilo a na ihrisku sa po dlhšej dobe cítila naozaj dobre. Keď športovec zažíva herný rozmach, vidí sa skôr na ihrisku ako doma na gauči, napínajúc sval na nohe. Aj to však patrí k profesionálnemu športu. Každý si zažil aj zranenia. Niekto menšie, niekto vážnejšie.

Sujová: Nech je Juraj spokojný v Ružomberku a ja si to už dohrám v Šamoríne

Peťa však rovnaké zranenie už raz mala. „Keď som mala pätnásť rokov, na reprezentačnom turnaji v Taliansku som si roztrhla LCA v ľavom kolene. Na operáciu som kvôli veku musela rok čakať. Po dlhých rehabilitáciách som sa k basketu vrátila a hrala ďalej.” Členka širšieho kádra reprezentácie žien odvtedy hrávala v Košiciach, Piešťanoch, Šamoríne a v Ružomberku. Na operáciu kolena sa z Ružomberka vrátila domov do Košíc. „Operoval ma doktor Polan, s ktorým sa dobre poznáme. Najprv sme zvažovali aj konzervatívnu liečbu, teda že koleno poriadne naposilujem a skúsim to bez operácie. Napokon sme sa však rozhodli pre operáciu. Z dlhodobého hľadiska sa to ukazovalo ako lepšie riešenie.” Plastiku predného skríženého väzu absolvovala Peťa 9. januára. Zobudiť sa po takejto operácii nie je nič príjemné. Koleno bolí a prvú noc veľmi nepomáhajú ani lieky. Všetko si pýta čas. Rehabilitovať sa však začína hneď. Napína sa sval a neskôr sa operovaná noha dvíha. Následne sa pridávajú ďalšie cviky. „To, že som celý rehabilitačný proces už raz prešla, mi v určitých ohľadoch pomohlo. Pri prvej rehabilitácii som spravila chyby, ktorým som sa teraz už vedela vyhnúť. Vedela som, čo ma čaká, a čo je potrebné absolvovať. Teda okrem cvičení aj rôzne procedúry a terapie. Dopredu som vedela, že to nebude ľahké.”

Výhodou bolo aj Petine vzdelanie. V Piešťanoch si popri basketbale spravila bakalára z fyzioterapie. Počas dlhých mesiacov rehabilitácie si na internete študovala o danej problematike množstvo materiálov. Zdrojov je v dnešnej dobe, našťastie, veľa. Osobne, či po telefóne bola v kontakte s viacerými fyzioterapeutmi a po dohode s nimi vedela zaradiť do tréningov ďalšie nové cviky. „Čo je však najdôležitejšie, je zostať pozitívny. Aj keď bolo toto obdobie náročné, hovorila som si, že sa to kvôli niečomu stalo. Všetko má svoje dôvody.”

Po úspešnej rehabilitácii prišlo náročné obdobie z úplne iného uhla pohľadu. V Ružomberku jej zmluvu nepredĺžili, a tak si musela hľadať nový klub. „Po zranení je takáto situácia ťažká. Čo sa týka klubov, nemala som veľmi na výber. V hre bol odchod do Belgicka, odkiaľ som dostala ponuku. V tom čase sa mi ozval aj Dano Jendrichovský a po stretnutí s trénerkou Zuzkou Žirkovou som sa rozhodla ostať doma.” Peťa sa tak po rokoch mimo domova vrátila do haly, kde vyrastala. Po zranení sa chce rozohrať a pomôcť mladším spoluhráčkam.

V príprave odohrala päť zápasov, pričom v šiestom sa jej operované koleno opäť podvrtlo. „Bolo to v Cegléde v prípravnom zápase. Veľmi som sa zľakla a mala som opäť nepríjemné myšlienky. Bojovala som najmä mentálne. Magnetická rezonancia však ukázala, že sa nič vážne nestalo a väzy držia. To ma veľmi povzbudilo. Idem ďalej,” dodáva s úsmevom Peťa. Po desiatich mesiacoch ju v nedeľu čakal prvý ligový zápas po zranení. 



Čo bolo na celej skúsenosti najkľúčovejšie? „Vytrvalosť.”