Odchovala ju Banská Bystrica, teraz zúročuje nadobudnuté zručnosti v Šamoríne. Martina Letková patrí po najskúsenejšom duu Timea Sujová, Romana Vyňuchalová k najproduktívnejším hráčkam klubu v aktuálnej sezóne. Pritom v minulom ročníku si ešte obliekala dres Piešťanských Čajok. V sezóne 2016/2017 dokonca s nemeckým tímom Heidelberg zvíťazila v druhej tamojšej najvyššej súťaži. Ešte by si rada zahrala finále slovenskej extraligy a tri bronzové medaily doplnila cenným kovom inej farby.
Šamorínčanky v poslednom kole neuspeli. Nitre doma podľahli tesne 57:59. „Vedeli sme, že sú mladé a húževnaté. Žiaľ, toto stretnutie nám absolútne nevyšlo. Nevyužívali sme otvorené pozície a zradil nás doskok. Práve na týchto veciach musíme do najbližšieho zápasu popracovať a poučiť sa z toho,“ vrátila sa ešte k predchádzajúcemu stretnutiu pre basket.sk Martina Letková. Dvadsaťpäťročná pivotka pomenovala aj príčiny prehry. „Veľmi dobre im zahrali dievčatá z lavičky. Možno boli aj šťastnejšie spoza trojkového oblúka. Jednoducho to nebol náš deň a som smutná, že sme sklamali našich verných fanúšikov, ktorí nás stále ženú dopredu.“
Strata bodov s Nitrou prisúdila Šamorínu v tabuľke piatu pozíciu, kde majú na konte štyri víťazstvá a päť prehier. „Pohľad na tabuľku nás samozrejme neteší, ale je možno trošku skreslený. Do konca základnej časti nás s Nitrou čakajú rozdielni kvalitatívni súperi,“ myslí si Letková. Dnes čaká Šamorínčanky cesta do Bratislavy, kde si sily zmerajú s tamojším Slovanom. „Očakávame obdobné stretnutie ako s Nitrou, lebo veľmi dobre vieme, že hrajú v domácom prostredí štipľavo a v minulosti robili problémy aj ,medailovým‘ tímom. Ale cieľ je jednoznačne vyhrávať.“ Na čo si budú musieť dať v hlavnom meste pozor? „Majú mladé húževnaté hráčky. Budú hrať na vlastnej palubovke, aj keď verím, že príde aj veľa našich fanúšikov. Musíme dávať pozor, aby sa neopakovali hluché momenty zo zápasu s Nitrou.“
Víťazstvo v druhej bundeslige považuje za najväčší úspech
Letková strávila sezónu 2014/2015 a 2015/2016 v tíme Ružomberka. „Najviac sa mi páčila prvá sezóna v tomto klube, kde som mala veľa príležitostí. Druhú som začala v najlepšej fyzickej kondícii, akú som kedy mala, no zranila som sa v poslednom prípravnom zápase, čo už naopak nebolo pre mňa veľmi šťastné obdobie.“ Ďalšiu sezónu strávila v druhej najvyššej nemeckej súťaži, kde pôsobila v Heidelbergu. „Ročník v Nemecku, kde sme vyhrali druhú bundesligu, považujem za svoj najvzácnejší úspech a aj za najlepšie obdobie mojej kariéry.“ Následne sa Letková rozhodla vrátiť späť na Slovensko. Stala sa súčasťou Piešťanských Čajok. „Táto sezóna začala veľmi dobre po tvrdej práci pod trénerom Pospíšilom, no v decembri prišlo zranenie a už som bola vyradená do konca ročníka.“
Zahraničie ju stále láka
Zranenie, ktoré sa jej prihodilo v Piešťanoch ju prinútilo zamyslieť sa nad tým, čo bude v budúcnosti. „Po únavovej zlomenine som si uvedomila, že basketbal na profesionálnej úrovni nie je na celý život a musím si spraviť aj iný rozhľad v živote, nie len basketbalový. V lete som si začala hľadať prácu a Šamorín mi ako jediný tím na dobrej úrovni v našej lige umožňoval hrať basketbal a aj pracovať,“ vysvetlila nám Letková, ktorá pracuje v nemeckej firme Bio-Circle ako asistentka manažéra.
Keďže už v minulosti skúsila, ako chutí basketbal za hranicami Slovenska, ešte by sa k nemu raz chcela vrátiť. „Samozrejme ma láka stále aj zahraničie. Kto má pozná, ten vie. Ale momentálne sa sústredím na pôsobenie v Šamoríne, kde by sme chceli dosiahnuť medailové priečky. Veľmi sa mi tu páči a viem si v tomto klube predstaviť dlhodobejšie pôsobenie a usadiť sa v okolí tohto mesta,“ načrtla svoje potenciálne plány do budúcnosti 190 centimetrov vysoká basketbalistka.
Byť v mládežníckych národných výberoch bola pre ňu odmena
Letková má stále svoje sny napriek prekonaným zdravotným patáliám. „Chcela by som obsadiť v slovenskej extralige lepšie ako tretie miesto. Mám už tri bronzové medaily a nejaký kov inej farby, by ma veľmi potešil. Človek nikdy nevie, čo bude za pár mesiacov, lebo lopta je guľatá a možno si s niekým zahráme vo finále.“ Rada by si raz zahrala aj v seniorskom A-tíme. „Samozrejme, kto by netúžil hrať za slovenskú seniorskú reprezentáciu. Je to vždy česť pre každú hráčku.“
Doposiaľ si zahrala len v mládežníckych kategóriách, no aj tie jej dali veľa. „Na nich bolo najlepšie precestované celé leto. Každú voľnú chvíľu som trávila hraním či pozeraním basketbalu. Byť v reprezentácií cez leto bolo vždy odmenou po celej sezóne,“ dodala rodáčka z Banskej Bystrice.
