Jar 2014 mala vplyv na životy mnohých ľudí na Ukrajine. Udalosti na Majdane postupne vyeskalovali až do anexie Krymu Ruskou federáciou a v oblasti Donecka vypukli otvorené ozbrojené boje. Najviac na to samozrejme doplatilo civilné obyvateľstvo. Výrazne poznačená bola aj oblasť športu.

U nás zarezonoval predovšetkým príbeh hokejového klubu Donbas Doneck, ktorý bol nútený opustiť rady KHL, no podmienky sa výrazne skomplikovali aj pre zástupcov ostatných športov. A práve v tomto období sa začala písať nová životná kapitola talentovanej mladučkej basketbalistky Anny Kaľužnej.

„Pred štyrmi rokmi mi zavolala bývalá dlhoročná hráčka Ružomberka Jelena Marenčíková Žirková. Upozornila ma na jedno veľmi talentované dievča, ktorému však bráni v pokračovaní kariéry vojna v doneckej oblasti. S tým boli spojené problémy a rodičia jej nevedeli zabezpečiť normálny život, aký by si mladá športovkyňa zaslúžila,“ spomína šéf Young Angels Košice Daniel Jendrichovský na pozadie príchodu ukrajinskej basketbalistky na východ Slovenska.

Ostrieľaný funkcionár s citom pre talent dal na pozitívne referencie jednej z najlepších legionárok histórie našej extraligy a zároveň dal na hlas svojho srdca, ktoré mu radilo pomôcť mladej športovkyni.

„A tak som si ju „adoptoval“. Hoci v tej chvíli sme nemohli vedieť, či si raz zahrá aj veľký basketbal,“ usmieva sa Jendrichovský.

Šestnásťročná „Aňa“ je v Košiciach už štvrtý rok a medzitým sa zaradila medzi úspešné študentky košického športového gymnázia a prijala slovenské občianstvo. V „mikulášskom“ súboji proti Slovanu absolvovala svoju extraligovú premiéru, ktorú vyšperkovala siedmimi bodmi.

„Bol som veľmi šťastný,“ priznáva Jendrichovský veľkú radosť, ktorú pociťoval pri prvých seniorských košoch svojej adoptovanej basketbalovej dcéry. „Teraz je na nej, aby vrátila klubu to, čo do nej investoval. Ja som nahnevaný iba na jej lenivú mentalitu, ktorá ju veľmi limituje. Zatiaľ sa vezie na svojom veľkom talente, ale musí urobiť trochu viac. Talent je veľká vec a ona ho má, potrebuje však odrobiť aj svoju časť.“

„Viem, že mám ešte veľa chýb. Na chybách sa však učím a snažím sa zlepšovať,“ reaguje na výčitky svojho šéfa s pokorou v hlase 16-ročná Anna. Sama dobre vie, že k úspechu vedie iba poctivá práca. Tú potrebuje skĺbiť s prirodzeným talentom a zatiaľ sa jej to darí. V nedávnom prvoligovom súboji medzi družstvami Young Angels do 17 a 19 rokov nastrieľala v drese mladšieho výberu vyše dvadsať bodov. S 216-timi bodmi je aktuálne treťou najlepšou strelkyňou súťaže, no ešte viac si cení možnosť pôsobenia v A-tíme.

„Tie prvé body v extralige boli pre mňa veľkou vecou,“ hovorí Anna Kaľužná. „Užívam si možnosť hry so staršími babami. Uvedomujem si, že som dostala šancu v prvom tíme ako veľmi mladá a som za to vďačná pani trénerke Žirkovej i pánovi Jendrichovskému. Posúvajú ma hore a pre mňa sú to veľké skúsenosti. V pozícii najmladšej hráčky tímu sa môžem naučiť veľmi veľa.“

Vďaka posunu do extraligového tímu zažíva momentálne poriadne hektické obdobie. Okrem pôsobenia vo dvoch ligách musí stíhať aj štúdium na košickom športovom gymnáziu, kde ju počas minulotýždňovej vianočnej akadémie vyhlásili za jednu z top športovkýň školy.

„Keď som sem prišla, tak som nevedela nič,“ priznáva mladá basketbalistka. „Chodila som na hodiny slovenčiny, ale teraz už v slovenčine komunikujem, čítam i píšem. A v slovenčine budem aj maturovať.“

Z Ukrajinky Anny sa stala Slovenka. Na papieri i mentálne.

„Áno, som Slovenka a som veľmi hrdá a vďačná za to, že tu môžem pôsobiť a hrávať. Baby ma veľmi podporujú a cítim sa tu naozaj ako doma,“ zdôrazňuje Kaľužná. Problémy by jej už nerobila ani slovenská hymna. „Už som sa ju naučila, ale radšej ma neskúšajte.“

V súvislosti s udalosťami spred štyroch rokov pociťuje v prvom rade vďačnosť. Ktovie, čo by bolo s jej basketbalovým snom, ak by vtedy nestretla ľudí ako sú Jelena Marenčíková Žirková a Daniel Jendrichovský.

„Pán Jendrichovský hľadal mladú pivotku a hoci nie som taká vysoká, zrejme som ho presvedčila. Pre moju kariéru to bol veľký krok a teraz už pre mňa znamená Slovensko viac ako Ukrajina. Som rada, že hrávam za slovenský klub a budem rada, keď budem môcť reprezentovať aj Slovensko,“ konštatuje hrdým tónom 16-ročná pivotka, ktorej zmenil život vojenský konflikt.

„Určite to hralo veľkú rolu. Pri mojom bydlisku sa strieľalo a je to veľmi nepokojná zóna. Tu v Košiciach som našla mier a pohodu,“ pochvaľuje si „Aňa“, ktorá si však musela ako dvanásťročné dievča zvyknúť na život v úplne novom svete. Bez rodiny, bez kamarátov, bez všetkého, na čo bola dovtedy zvyknutá.

„Rodičia mi chýbajú, ale už som si zvykla. Mojimi druhými rodičmi sa stali tréneri a manželia Jendrichovskí. A dievčatá z klubu sú mojimi sestrami. Ja som za to všetko veľmi vďačná, pretože mi tu naozaj veľmi pomohli. Uvedomujem si, že hlavne pánovi Jendrichovskému som dlžná veľa a chcem mu to vrátiť. Z pohľadu mojej kariéry bude rozhodovať on, ale určite chcem dokončiť strednú a potom aj vysokú školu,“ naznačuje svoje plány do budúcnosti sympatická Anna Kaľužná, ktorej chýba na Slovensku okrem rodiny iba jedna vec: „Boršč! Ten milujem a rovnako tak aj viaceré iné typické krajinské jedlá. Na toto si zvykám ešte stále.“