Slovan Bratislava vstúpil do nadstavbovej časti tým najlepším spôsobom. Na palubovke Popradu, najlepšieho tímu po základnej časti v dolnej štvorke, zvíťazil 65:61. Tento triumf však nevyužili na väčší rozlet. Už v nasledujúcom kole totiž podľahli najhoršiemu tímu dlhodobej časti súťaže Banskej Bystrici. Reputáciu si tak zverenky trénera Danila Rakočeviča chcú napraviť dnes v Nitre.

O nevydarenom zápase s Banskou Bystricou, ktorý prehrali slovanistky pomerne vysoko 35:56, sme sa rozprávali so Žofiou Zarevúckou. „Bystričanky boli už od začiatku viac namotivované ako my, poriadne makali v obrane a my sme sa nezmohli na odpoveď. Taktiež sme ich nechali rozostrieľať v útoku. Jednoducho to nebol náš deň. Tridsaťpäť bodov je nízke skóre aj na polčas, nie to ešte za zápas. Gratulujem protihráčkam k výhre a verím, že im to doma vrátime.“

Bystrica má v tejto sezóne dovedna dve víťazstvá. Obe dosiahla proti Slovanu na domácej palubovke. V základnej časti však zvíťazili tesnejším rozdielom 62:58. „Problém je v tom, že všetky máme okrem basketbalu ešte študentské alebo pracovné povinnosti, poprípade oboje. Už si ani nepamätám, kedy sme sa stretli v plnom zložení na tréningu a aj to pokladám za jeden z dôvodov, prečo nie sme schopné podávať konzistentné výkony. Viem, že to tak majú aj niektoré iné tímy a preto sa na to nemôžeme vyhovárať, ale musíme sa pokúsiť robiť, čo je v našich silách. V Bystrici sme žiaľ hrali, ako keby sme ani nechceli vyhrať,“ skonštatovala Zarevúcka.

Poprad ich podcenil

Víťazstvo Slovana nad favorizovaným Popradom v 1. kole nadstavbovej časti a ešte na palubovke súpera mnohých prekvapilo. „Zápasu sme sa ujali už od začiatku, rozbehli sme sa a súper nás dokázal lepšou obranou už iba spomaliť v poslednej štvrtine. Myslím si, že sme vyhrali zaslúžene. Poprad nás podcenil a my sme to využili. Veľmi sme sa tešili, keďže na ich palubovke sme nevyhrali už pár rokov,“ vrátila sa ešte k tomuto stretnutiu Žofia Zarevúcka.

Dvadsaťtriročná rodáčka z Bratislavy prezradila aj ciele Slovana v tejto fáze súťaže. „Chceli by sme skončiť na siedmom mieste v tabuľke, aby sme mali v play-off výhodu domáceho prostredia.“ Zároveň sme sa opýtali aj na jej osobné ciele. „Chcem pomôcť tímu dosiahnuť čo najlepšie umiestnenie v tabuľke a rada by som si zlepšila úspešnosť šestiek. Na tréningu, ani na rozcvičke s nimi problém nemávam, avšak v zápase zvyknem hodiť slušné ,zemáky’,“ zasmiala sa Zarevúcka.

Musia sa skoncentrovať na detaily

V sobotu Slovanistky cestujú do Nitry. „Každé stretnutie v dolnej štvorke môže skončiť akokoľvek, sme pomerne vyrovnané tímy. Dúfam, že sa nám podarí skoncentrovať na detaily, ako napríklad správne uvoľnenie pre prihrávku, postavenie clony, či taktické spomalenie, alebo zrýchlenie hry. Naposledy sme s nimi vyhrali a pokúsime sa to potvrdiť aj na ich palubovke. Veď nám to vyšlo už aj v Poprade.“ Aký je Nitra súper? „Majú pár skúsenejších hráčok, no väčšina sú mladé, motivované dievčatá. Ich hra je charakterizovaná rýchlosťou a bojovnosťou.“

Basketbalistka i dátová analytička

Zarevúcka nevenuje maximum svojho času len športovej kariére. Tvrdo pracuje aj na tej profesijnej. Popri tréningoch a práci dokonca stíha aj štúdium! „Som študentka piateho ročníka na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej Univerzity v Bratislave a pracujem na polovičný úväzok už od druhého ročníka – s polročnou prestávkou z dôvodu účasti na programe Erasmus plus – vo firme Lenovo. Momentálne zastávam pozíciu dátový analytik,“ prezradila.

Niektoré hráčky majú problém skĺbiť dve takéto činnosti. Ako sa darí Zarevúckej zvládať dokonca tri? „Vyžaduje si to dobrú logistiku, málokedy mám voľné dni. V škole sa snažím s učiteľmi dohodnúť na vyhovujúcejšom rozvrhu, so šéfom zas na občasný home office. Časovo mi veľmi pomáha auto, ráno zvyknem hádzať do kufra tri tašky – do školy, roboty a na tréning. Taktiež rodičia sa mi snažia pomáhať ako môžu, tréner a vedenie akceptujú, keď náhodou nestihnem tréning. Asi vedia, že nie som z tých, čo v tomto ohľade hľadajú výhovorky, skôr riešenia.“

Zahrala si v amerických juniorských ligách

Žofia Zarevúcka sa do Slovana vrátila pred štyrmi rokmi. Predtým si rok zahrala v USA. „Bol to jediný rok, keď som mala pomerne slušné svaly,“ zažartovala a následne pokračovala vážne. „Na USA mám veľmi veľa pozitívnych spomienok. Hrala som za Northeastern Oklahoma A&M vysokoškolskú ligu NJCAA. Mala som ponuku aj od NCAA tímu, no keďže som maturovala v sedemnástich a počula som, že v tejto súťaži si prváci zvyčajne veľa nezahrajú, ak vôbec, rozhodla som sa pre Junior College. To je liga len pre prvákov a druhákov a po druhom, poprípade aj po prvom roku prestupujú do NCAA. Tak urobila aj reprezentantka a hráčka Piešťanských Čajok Ivana Jakubcová, s ktorou sme dokonca boli v rovnakom regióne a teda hrali sme proti sebe. Pamätám si, ako mi fanúšikovia po domácom zápase s jej družstvom hovorili, že sme boli na rozskoku ako dvojičky. Zjavne im stačilo, že sme obe vysoké blonďavé Slovenky,“ zasmiala sa Zarevúcka.

„Basketbal v USA je viac individuálny a agresívnejší, ako u nás. Niekedy som z americkej mentality mala aj negatívne pocity, avšak čo sa športu týka, sú úplne inde. Keď ste športovec v Spojených štátoch amerických, pozná vás celý campus a každý bežný človek sa v športoch vyzná a sleduje ich. V systém športových štipendií a kvalitnú školskú ligu môžeme na Slovensku len dúfať. Tu má študent väčšinou len problémy, keď chce športovať,“ myslí si 190 cm vysoká basketbalistka.

Na margo ponúk z NCAA ešte poznamenala: „Zvažovala som ponuku od Georgia Tech a keď som bola ešte na Slovensku, tak Fordham University. Počas polroka na Erasme plus vo Vilniuse som hrávala dve ligy, školskú a prvú ligu za rovnaký tím – Vilnius University. Najvyššiu ligu som ani neskúšala, keďže som tam bola najmä pre štúdium a štyrikrát do týždňa som mala školu od štvrtej poobede do ôsmej večer. Trénerka mi však vždy vyšla v ústrety, aj keď som niekedy stíhala len jeden tréning do týždňa a veľakrát presúvala zápasy len kvôli mne. Mala som šťastie, že som hrávala, lebo akurát ten semester im odišla na Erasmus ich najlepšia pivotka. Trénerka síce nevedela nič po anglicky, ale v mladosti hrávala roky v Brne, takže mala slušnú češtinu.“

Nevie, čo bude po ukončení štúdia

Zarevúcka sa po ročnom pôsobení v USA vrátila späť na Slovensko. „Bola to kombinácia viacerých dôvodov. Dlho som to zvažovala, keďže som mala po prvom roku ponuku z dobrej NCAA školy. Moje rozhodnutie neľutujem, avšak viem, že by ma mrzelo, kebyže do USA nejdem vôbec. Tento rozdielový rok mi dal veľa z basketbalového aj ľudského hľadiska.“ Nuž a láka ju ešte zahraničie? „Som síce veľký cestovateľ, ale ešte neviem, akým smerom sa vyberiem po ukončení štúdia a či sa mi vôbec podarí nájsť dostatok času na basketbal v najvyššej lige.“