Minulá sezóna MBK Ružomberok nemohla byť krajšia. V klube zo severného Slovenska si po šestnástich rokoch pripomenuli zisk ligového titulu. Pridali k nemu aj triumf v Slovenskom pohári a krásnu jazdu v európskom pohári FIBA, kde dokráčali do osemfinále. K tomu pripočítajme fakt, že z návštevy Koniarne si nikto neodniesol víťazstvo a v domácej lige prehrali len jediný raz!

Tím pod vedením trénera Juraja Suju fungoval perfektne, no príležitosť dostávali najmä legionárky. V nasledujúcej sezóne to bude naopak a šancu dostanú najmä slovenské basketbalistky. Nielen o tom sme sa rozprávali s manažérom ružomberského klubu Radoslavom Popelkom.

Ako to zatiaľ vyzerá s kádrom na ďalšiu sezónu?

„V súčasnosti máme uzavretú súpisku, ktorá bude z hráčskeho pohľadu veľmi pestrá. Dohodli sme sa s hráčkami, ktoré majú štatút reprezentantiek svojich krajín. Príležitosť však chceme dať aj našim mladým basketbalistkám, ktoré doteraz nastupovali za tím v spoločnej súťaži junioriek a prvej ligy.“

Koľko hráčok zostáva z minulej sezóny a koľko ich plánujete ešte podpísať?

„Po poslednej úspešnej sezóne nastal v našom kádri doslova prievan, keď najmä cudzinky zamierili za ekonomicky lákavejšími ponukami a športovo lákavejšími súťažami. Na jednej strane nás teší, že dokážeme prispieť k rozvoju hráčok, na druhej sa však stávame ,obeťami’ vlastného úspechu. Neberieme to však nijak tragicky, je to súčasť športového života. O to viac nás teší, že naše farby budú naďalej hájiť Radka Stašová, Viktória Havranová, s ktorou sme sa dohodli na profesionálnej zmluve po tom, čo minulú sezónu hosťovala v extraligovom družstve Popradu, Miroslava Mištinová, Lucia Kelčíková, Alica Moravčíková a Ukrajinka Oľga Jackovecková. Veľmi nás tešia aj naše nové akvizície a teda podpisy profesionálnych kontraktov so slovenskými reprezentantkami Michaelou Rakovou – Fekete, Nikolou Dudášovou a srbskou mládežníckou reprezentantkou Teodorou Turudičovou.“

V nasledujúcej sezóne už teda nebudú tím ťahať najmä zahraničné basketbalistky?

„Určite nie. V súčasnej súpiske figurujú dve legionárky, zvyšok tvoria slovenské hráčky.“

V reprezentácii je niekoľko kvalitných hráčok, ktoré však uprednostňujú zahraničné angažmány. Je ťažké pritiahnuť do tímu niektorú z nich?

"Nie všetko je len o peniazoch. Liga a súťaže, v ktorých klub účinkuje, podmienky, a tak ďalej sú atribúty, ktoré všetky hráčky, nielen slovenské reprezentantky, zvažujú. Pre nás – slovenské kluby je dosť limitujúcim činiteľom atraktivita slovenskej extraligy. Na druhej strane, po celej Európe klub za klubom hlási ekonomické problémy, čo je výsledok ekonomickej krízy, ktorá sa začína prejavovať aj touto formou. Z týchto dôvodov je naozaj ťažké pre akýkoľvek klub ponúknuť hráčke ideálne podmienky. Samozrejme, že sa nájdu také družstvá, ktoré to stále dokážu, avšak ich súpisky tiež nie sú bezodné…Verím, že Ružomberok poskytuje a aj naďalej bude poskytovať hráčkam kvalitné podmienky na ich rozvoj. Preto dúfam, že sa nám bude dariť dohodnúť sa na spolupráci aj s basketbalistkami, ktoré sú súčasťou reprezentačných tímov a zvyšovať tak konkurenciu nielen vo vlastnom tíme, ale aj v rámci ligy.“

Ako teda pritiahnuť kvalitné slovenské hráčky späť do slovenskej súťaže?

„Je to možné, ale len za podmienky, že slovenské kluby budú pôsobiť v atraktívnej súťaži, respektíve súťažiach. Určite by tomu mohla napomôcť pravidelná nadnárodná súťaž, napríklad v podobe spoločnej ligy českých a slovenských klubov…“

Vráťme sa však k nasledujúcej sezóne. Na poslednú chvíľu ste sa prihlásili do európskeho pohára FIBA. Prečo tak neskoro?

„Súviselo to s chýbajúcimi finančnými prostriedkami, ktoré sú potrebné na vykrytie nákladov spojených s účinkovaním v tejto súťaži. Vďaka majiteľovi spoločnosti Eco – Investment, a.s. Milanovi Fiľovi môžeme aj v tomto ročníku účinkovať v európskom pohári číslo dva a ponúknuť nielen ružomberským, ale aj slovenským priaznivcom zápasy s atraktívnymi súpermi. Takisto je dôležité, aby aj naše hráčky získavali medzinárodné skúsenosti a stretávali sa na palubovke s tými najlepšími družstvami.“

Ako na tom momentálne ste čo sa týka finančných prostriedkov?

„Rozpočet na túto sezónu je schválený s úpravou, ktorú predstavuje navýšenie o náklady potrebné na účinkovanie v európskom pohári FIBA. Týmto považujeme sezónu za vykrytú, pričom krytie si delia najmä mesto Ružomberok a už spomínaná spoločnosť Eco – Investment a.s..“

Minulú sezónu ste v pohári FIBA, ale aj v extralige dosahovali výborné výsledky. Bude ťažké zopakovať ich aj v novom ročníku?

„Minulý rok sme šli do sezóny veľmi skromne. Dávali sme si krátkodobé ciele, aby sme sa dopracovali k určitým výsledkom. Nič iné nás nečaká ani teraz. Všetci budeme pracovať na dosiahnutí a plnení tých najbližších úloh. Kvalita našich súperov v domácej a medzinárodnej súťaži nám nastavia to najpravdivejšie zrkadlo.“

Čo hovoríte na to, že prihlášku do extraligy na ďalšiu sezónu zatiaľ podalo len šesť klubov?

„Tým, ktoré sa do ligy neprihlásili, by som to v žiadnom prípade nevyčítal. Naopak, je mi veľmi ľúto, že ľudia, ktorí robia šport čestne a s úmyslom dávať mládeži inú dimenziu života, ako je jeho pohodlná, konzumná a v mnohých ohľadoch nezdravá podoba, by mali byť odsudzovaní, resp. posudzovaní za neschopných. Absolútne to odmietam. V tomto prípade nebudem ani prvý a ani posledný, kto spomenie, že je to výsledok postoja štátu k športu a k životnému štýlu, ktorého sú športovci protagonistami. Rozbitie systému športových, ale reálnych športových tried, tréningových stredísk mládeže, nedostatočná, ba až neexistujúca infraštruktúra pre masový šport (nemyslím tým budovanie cyklotrás a turistických chodníkov v medveďmi zaplavených horách) nedáva možnosť kolektívnym športom pre ďalší rozvoj s výnimkou futbalu a hokeja. Nečudujme sa preto, že k tomuto stavu došlo. Skôr sa obávam, či extraliga ešte má budúcnosť a či basketbal a iné kolektívne športy majú na Slovensku šancu na prežitie. Bolo by načase si otvorene priznať, že bez masovej členskej základne je ťažko poskladať reprezentačný tím v akomkoľvek kolektívnom športe, ktorý bude dominantný v európskom alebo svetovom meradle a ženský basketbal je toho ďalším dôkazom.“

V súvislosti s klesajúcim počtom účastníkov extraligy sa opäť vynára otázka prípadného hrania súťaže v okolitých štátoch. Ste naklonení tejto myšlienke?

„Samozrejme. Určitá forma globalizácie je v tomto smere nevyhnutná a je jedinou cestou, ako nestagnovať na všetkých úrovniach nášho športu.“