Káder úradujúceho majstra MBK Ružomberok doplnila pred sezónou mladá srbská reprezentantka Teodora Turudičová. Rýchlo sa zaradila do základnej rotácie trénera Suju a zamilovala si Liptov.
V Srbsku je basketbal športom číslo jedna a inak tomu nie je ani v rodine 20-ročnej krídelníčky. „Môj otec hrával basket na strednej škole, aj keď nikdy nie profesionálne. Mladší brat Bogdan má len 14 rokov a zatiaľ hrá pre radosť. Tak to má byť. Ja som začala ako 10-ročná a odvtedy som sa do basketu zamilovala,“ začala rozprávanie 178 centimetrov vysoká krídelníčka.
Rodáčka zo Zemunu nemala možnosť hrať v dievčenskom tíme a tak hrávala prvé roky s chlapcami. Aj to sa podpísalo pod jej energický herný prejav. Na strednú školu odišla talentovaná Teki, ako jej všetci hovoria, na internát športového gymnázia v Belehrade a štyri roky obliekala dres klubu Žkk Radivoj Korać.
„Odmala bolo mojim snom nosiť reprezentačný dres Srbska. Reprezentovať našu krajinu je to úplne najväčšie privilégium. Môj detský sen sa mi teda splnil. Vždy som milovala leto s reprezentáciou,“ hrdo vyhlásila Turudičová, ktorá s reprezentačným výberom do 18 rokov (2017) a do 20 rokov (2018) získala dve strieborné medaily z majstrovstiev Európy.
„Boli to jednoznačne dva najlepšie a najobľúbenejšie momenty mojej kariéry. Nie je ešte dlhá, ale toto bolo naozaj skvelé. Na majstrovstvách Európy do 18 rokov sme vôbec nečakali, že by sme mohli hrať finále. Chceli sme si užiť každý zápas a napokon sme boli každým ďalším víťazstvom bližšie k úspechu. Prvýkrát sme hrali finále na Európe a bolo to neuveriteľné. Navyše, o rok sa nám to podarilo opäť zopakovať,“ spomína na svoje prvé veľké úspechy šikovná Srbka, ktorá na drese nosí číslo 9.
„Môj vzor a obľúbená hráčka bola vždy Jelena Brooks (pred svadbou Milovanovič, pozn. redakcie). To kvôli nej som si zobrala dres s číslom 9. Teraz sme navyše kamarátky, čo je super.“
Výborné výkony v mládežníckych výberoch zabezpečili Turudičovej zaujímavý štart profesionálnej kariéry, na ktorú sa po strednej škole vydala. V roku 2018 podpísala zmluvu so švédskym Telge Basket a presunula sa na sever Európy. Vo Švédsku prvýkrát okúsila aj prestížny EuroCup, v ktorom si však v drese Telge zahrala len jediný zápas.
„V novembri sme mali reprezentačnú pauzu a mňa prvýkrát zavolali k ženám, z čoho som sa naozaj veľmi tešila. 14. novembra som si však na tréningu reprezentácie roztrhla predný skrížený väz a musela podstúpiť plastiku. Takže švédsky angažmán sa rýchlo skončil a ja som ostala v Srbsku rehabilitovať. O všetko, od operácie cez rehabilitáciu až po tréningový proces, sa postarala srbská basketbalová federácia, za čo som veľmi vďačná. Oporou mi bola rodina a moja agentúra Dagger Agency. Bez nich by to išlo len ťažko,“ priznáva s vďačnosťou v hlase Teki.
Po dlhej a náročnej rehabilitácii sa Turudičová dočkala návratu na palubovku minulé leto, priamo na majstrovstvách Európy do 20 rokov. Proti Portugalsku zahviezdila s 27 bodmi ako najlepšia strelkyňa zápasu. „Bol to len štvrtý zápas po operácii, takže som bola sama prekvapená, ako mi to išlo. Nikdy si body nepočítam, takže po zápase som bola v šoku, keď som na tabuli videla ich konečný počet. Radšej však hrám pre družstvo ako pre čísla,“ priznáva sympatická krídelníčka.
V lete sa upísala na 2 roky s ročnou opciou úradujúcemu majstrovi Slovenska. „Prestup do Ružomberka bol tou najlepšou možnosťou a som veľmi šťastná, že tu môžem byť. Je to malé mesto, všade to mám blízko a ľudia sú tu veľmi milí. Som tu naozaj spokojná. Spoluhráčky sú priateľské a tréner má svoje kvality. Navyše, na Slovensku sa cítim oveľa lepšie, ako vo Švédsku. Sme si kultúrne bližší a ľudia sú tu podobní,“ pochvaľuje si Teki, ktorá do tímu priniesla kopu energie.
„Keď som prišla, každý sa ma pýtal, odkiaľ jej toľko mám. Mám to proste v krvi, pretože mám balkánsky temperament. My Srbi sme jednoducho takí. Spoluhráčky hovoria, že som do tímu priniesla kopec pozitívnej energie a to ma teší.“
Turudičovej cieľom je pomôcť obhájiť Ružomberku titul. „Nášmu tímu verím. Keď budeme tvrdo pracovať, môžeme uspieť. Ako družstvo rastieme, ale nesmieme sa s ničím uspokojiť. Už viac krát sme cez sezónu ukázali, že sme kvalitný tím s dobrou obranou. Ako hovorí tréner Suja, obrana je všetko. Každá z nás však musí predovšetkým chcieť. Nerada hovorím o súperoch, radšej sa sústredím na seba a môj tím,“ reagovala Turudičová na otázku, ako vidí možnosti na úspech v možnej finálovej sérii proti Piešťanom.
Teki sa už dvakrát zo zisku srbského titulu tešila. „Bola som vtedy najmladšia v tíme, keď sme s Radivojom Korać vyhrali titul aj Srbský pohár. Teraz som platnou hráčkou a to je zas trochu iné,“ podotýka jedna z líderiek Ružomberka.
Aké ciele má stále len 20-ročná talentovaná Srbka? „Samozrejme, chcem sa dostať do seniorskej reprezentácie, kde je slušná konkurencia. Primárne je však mojim cieľom byť vždy lepšia, chcieť každý deň viac a až následne sa krok za krokom prepracovať k väčším cieľom.“