Už dva mesiace chýba v zostave YOUNG ANGELS Košice krídelníčka Dominika Drobná. Po operácii kolena sa naplno venuje rehabilitácii a štúdiu. 21-ročná Drobná nastúpila na posledný zápas v extralige ešte pred Vianocami a následne sa musela podrobiť artroskopii kolena.
Odchovankyňa basketbalu vo Svite zažila extraligovú premiéru v rodnom Poprade, odkiaľ sa presunula do Košíc. Záľubu má v jazykoch a na svoj vek pomerne netradične, v politike. 183 centimetrov vysoká krídelníčka si drží extraligový priemer 9 bodov a 4 doskoky za 29 minút na zápas a 8 bodov za 25 minút v EWBL. V ankete basketbalistka roka 2019 sa umiestnila na ôsmom mieste.
Posledný zápas ste odohrali ešte pred Vianocami, čo sa vám stalo?
„Nemala som vyslovene úraz, pri ktorom by sa niečo poškodilo. Na tréningu mi niečo akoby preskočilo v kolene, ale vrátilo sa naspäť. Myslela som, že to bude len natiahnutý väz, ale po krátkej pauze sa to zopakovalo a radšej som podstúpila magnetickú rezonanciu. Výsledky boli veľmi zlé, tak sa lekári rozhodli koleno otvoriť, pozrieť zvnútra a vyčistiť.“
Absolvovali ste prvú operáciu?
„Nie, pred štyrmi rokmi som bola na plastike. Aj po tomto zásahu boli meniskus a chrupavka v kolene nadmerne zaťažené a postupne sa to tam poškodzovalo. V poslednej dobe som cítila bolesti a ako mi začalo koleno vyskakovať, muselo sa to riešiť. Vybrali mi dva výrastky a koleno vyčistili. Nakoniec to nebolo také zle, ako naznačovali výsledky magnetickej. Pri rehabilitácii som mala dlhšie opuchy, ale už ustúpili a všetko ide ako má.“
Koľko by mala trvať rekonvalescencia?
„Ani doktor mi momentálne nevie povedať konkrétny termín. Nechcem ani sľubovať, že to bude v tejto sezóne. Chcem, aby bolo koleno na 100% v poriadku. Tomu sa teraz naplno venujem.“
Mali ste kvôli zraneniu aspoň viac času na skúšky a ukončenie semestra na vysokej škole?
„Ale áno. Toto bol najťažší semester, takže čas na viac pomohol. Mala som však už dopredu rozdelené veci tak, aby som všetko postíhala aj s basketbalom. Chcem si k škole dorobiť aj certifikát na jazykovej škole z ruštiny. Uvidíme, ako to postíham.“
Na sociálnych sieťach často komunikujete o politických témach. Čo vás k tomu vedie?
„Celkovo má politika zaujíma. Myslím si, že aj mladí ľudia by ju mali riešiť. Na strednej škole vo Svite som s tromi spolužiakmi založila mládežnícky parlament. Kvôli plastike kolena som vtedy rok stála a mala som viac času na iné veci ako basketbal. Na filozofickej fakulte v Prešove sme viacerí študenti, čo politickú situáciu sledujeme a rozoberáme. Navyše, o spoločenských témach sa rozprávam veľa aj s rodičmi. Otec pôsobí v komunálnej politike, je viceprimátorom Svitu.“
Aká je situácia medzi športovcami. Zaujímajú sa o politické dianie?
„Viem, že niektorí to sledujú a niektorí vôbec.“
Prečo by podľa vás mali?
„Je jedno, či sme športovci, umelci alebo študenti. Politika sa týka všetkých, lebo spoločne žijeme v jednej krajine, v ktorej platíme dane. Politika ovplyvňuje aj to, koľko peňazí zo štátu ide do športu. Keď sa zraníme, tak je to zase zdravotná starostlivosť. To sú len príklady. Týka sa to všetkých oblasti života, preto by sa ľudia zaujímať mali. Ja som napríklad namotivovala jednu spoluhráčku, a tak sa mám s kým o tom rozprávať aj v šatni.“
Vaša mamina, Michaela Drobná, sa umiestnila v ankete mládežnícka trénerka roka 2019 na treťom mieste. Chceli by ste ísť v jej šľapajách?
„Určite. Trénerské remeslo má láka, ved aj v súčastnosti som asistentka otcovi pri starších žiakoch U15 vo Svite. Keď som bola zranená, tak som nejaké tréningy aj viedla. V našom trénerskom tandeme kombinujeme jeho skúsenosti s mojim elánom.“
Študujete ale niečo úplne iné…
„Študujem učiteľstvo akademických predmetov – anglicky jazyk a filozofickú etiku. V budúcnosti by som chcela učiť a trénovať. Mamina je mi veľkou motiváciou. Najprv trénovala 6 rokov mňa a potom potiahla skvelý ročník chlapcov, pri ktorom som bola neskôr aj ja ako asistentka. Nalepilo sa to na mňa.“
Pri jednom ročníku ste asistovali postupne obom rodičom?
„Áno (smiech) S chalanmi má to baví. Je to silná generácia a sú skvelí. Mamina má špeciálny talent na mládež. Mala ich od prípravky 5 rokov a teraz to prebral tatino. Ona už cítila, že ich musí posunúť ďalej a tak sme dlho hľadali trénera. Nakoniec to zobral tatino. Trénoval predtým chlapcov aj mužov, takže skúseností má dosť.“
Ako to vlastne stíhate popri štúdiu a extralige v YOUNG ANGELS?
„Minulý rok som asistovala Ivane Jalčovej v akadémii a paradoxne som na to mala menej času. Teraz to dobre vychádzalo a keď sme mali voľno v ženách, tak som napríklad pondelkové tréningy viedla vo Svite. Chce to vôľu a dobrý timemanagment. Všetko sa dá.“