Juraj Koval stál pri troch majstrovských tituloch hokejovej Banskej Bystrice. Jeho éra pri ľade sa v klube od Hrona skončila po uplynulej sezóne, po 16 rokoch. Žezlo odovzdal s pokojným svedomím, ako úspešný hokejový funkcionár.
V tom čase to vyzeralo tak, že ako bývalý prezident „baranov“ bude sledovať zápasy z pridelenej lóže novým vedením HC´05, keď dodávatelia dokončia rekonštrukciu zimného štadióna. Advokát a podnikateľ Juraj Koval sa však medzitým stal prezidentom basketbalového ŠKP 08 Banská Bystrica. K „pumám“ si so sebou vzal osvedčenú dvojičku z hokeja, ako riaditeľa klubu aj Romana Porubského. Dôvodov na rozhovor s úspešným športovým funkcionárom Jurajom Kovalom bolo teda dostatok.
Z hokejového prezidenta je basketbalový. Ako k tomu došlo?
„S kolegom Romanom Porubským sme v tom čase, keď sme končili pri hokeji, pôvodne neuvažovali o prestupe do iného športu. V hokeji sa náš čas, z viacerých dôvodov, naplnil. Potom však uplynuli dva mesiace nášho funkcionárskeho dôchodku a postupne sme sa začali zamýšľať, najmä ja, že by som mohol niekomu odovzdať svoje 16-ročné skúsenosti z klubovej i zväzovej úrovne. Pomôcť nejakému športovému subjektu v Banskej Bystrici. Zhodou okolností ma upútalo to, že juniorky BK ŠKP 08 získali titul majsteriek Slovenska. Chcel som sa dozvedieť viac, ako funguje klub a mládež. Stretol som sa s mojím kolegom Rastislavom Urbánim, ktorý bol na čele klubu. Zaujalo má, že ŠKP 08 má dobrú základňu, 250 detí, ale nadstavba funguje na amatérskej úrovni. Hráčky ,áčka' nemajú profesionálne zmluvy. Najlepšie teda utekajú za lepšími podmienkami, alebo končia kariéru. Logický záver pre mňa je z toho ten, že ak by sa podarilo zlepšiť podmienky, ak by teda v klube zostávali aj najlepšie basketbalistky, o niekoľko rokov by sa mohli dopracovať k úspechom a napodobniť svoje predchodkyne, keď Banská Bystrica získala ženský federálny titul pod hlavičkou Slávia PF.“
Mali ste pred týmto rozhodnutím niečo spoločné s basketbalom?
„Priamo nie, ale môj telocvikár bol Tomáš Klein, tréner Slávie PF pri federálnom majstrovskom titule a ja som sa chodil na zápasy slávnych slávistiek. Tiež som niekoľko rokov spolupracoval s Ivanom Hanom, ktorý pôsobil pri mužskom basketbale v ŠKP Banská Bystrica. Nevstupujem do basketbalu preto, že sa v ňom stopercentne vyznám. Verím však, že v klube môžeme pomôcť, aby fungoval na lepšej úrovni. V mládeži, aj v najvyššej súťaži.“
Stabilizácia podmienok je jedna vec, ale vy ste zvyknutý na majstrovské tituly…
„Počkajte, počkajte. K funkcionárskym zmenám došlo iba tesne pred začiatkom novej sezóny. Takže túto by sme sa chceli s kolegom Porubským oboznámiť s celou situáciou. Niektoré veci sme už museli zariaďovať. Prvú sezónu považujeme za prechodnú. Neskôr sa uvidí, aj vo vzťahu k štrukturálnym zmenám. Možno by sme oddelili profesionálny basketbal od mládežníckeho a rozhodne by sme chceli pomalými krokmi zlepšovať výkonnosť A-tímu. Dali sme si časový horizont dva až štyri roky, keď by sme už chceli pracovať v konkurenčnom prostredí s tromi najlepšími ženskými klubmi na Slovensku. Od toho by sa potom mohli odvíjať aj výsledky. Máme kvalitný ročník s majsterkami Slovenska, a keď ich budeme vhodne dopĺňať aj inými hráčkami, je potenciál, aby o určitý čas bola kvalita ,áčka' pomerne vysoká. Narážame na problém športovej infraštruktúry. Jeden z dôvodov, prečo sme odišli z hokeja, bol ten, že sme nechceli začať druhú sezónu v provizóriu. Infraštruktúra pre basketbal je slabá. Je náročné zabezpečiť tréning pre mládež v piatich telocvičniach, aj v Badíne i vo Zvolene. Ženy hrávajú v hale, ktorá patrí armádnej Dukle. Nemajú teda domovský stánok.“
Keď prezident ako vy prestúpil od hokeja k basketbalu, bude sa, prirodzene, porovnávať a hľadať viaceré analógie s úspechom v hokeji a krokmi k nemu vedúcimi. Čo by ste chceli preniesť do basketbalu?
„Ide o dve rozdielne situácie: keď som začal pôsobiť pri hokeji, mali sme 60 mladých. Keď som odovzdával pred rokom mládež Michalovi Handzušovi, mali sme takmer 400 detí. V basketbale nemáme infraštruktúru, ale napriek tomu, vďaka nadšencom, ktorí sú v basketbale, existuje základňa 250 detí. Chceme zlepšiť podmienky, aby mali kvalitných trénerov a nemuseli sme riešiť dopravu na zápasy vďaka rodičom. Postupne sa chceme dopracovať k tomu, že sa budeme snažiť bojovať o vyššie priečky v extralige. Chceme aj marketingovo budovať značku klubu. S kolegom Porubským máme radosť, že máme veľa mladých dievčat v klube. Nech len športujú, ale potrebujú mať aj vzory, aby sa v niekom videli. Preto sme teda vstúpili do občianskeho združenia. Potrebujeme odbremeniť ľudí, ktorí robili v klube všetko. Nech sa tréneri venujú tomu, čomu sa majú a my budeme postupne stabilizovať a rozvíjať klub.“
