Šesťkrát sa tešil zo slovenského titulu ako tréner Good Angels Košice, teraz k nemu priviedol aj Piešťanské Čajky. Tentokrát je úspech trénera Petra Jankoviča o to cennejší, že sa mu to podarilo v histórii tohto klubu premiérovo. Družstvo z kúpeľného na štvrtý pokus konečne dokázalo vo finálovej sérii zdolať Ružomberok 3:1 na zápasy. O titule, finále, ale i celej sezóne sme sa rozprávali so 42-ročným rodákom z Košíc.

Stihli ste si už uvedomiť, čo ste s Piešťanmi dosiahli?

„Pevne verím, že áno. Všetci vieme, čo sme dosiahli a je to určite historický úspech pre tento klub. Konečne sme prelomili hegemóniu Ružomberka a Košíc. Som veľmi rád, že som mohol byť súčasťou tejto histórie.“

Aké boli oslavy?

„Boli patričné k titulu. Myslím si, že sme sa všetci veľmi dobre zabavili a užili sme si to. Neboli extrémne dlhé, keďže veľa hráčok sa hneď po oslavách rozpŕchlo domov a najmä zahraničné basketbalistky chceli ísť preč, takže sme to zbytočne nenaťahovali. Myslím si však, že každý sme si to svojim spôsobom užili a najmä si to musíme vychunať, lebo sú to veci, ktoré už nemusia prísť. Nie je to samozrejmosť.“

Aká bola finálová séria s Ružomberkom, ktorú ste ukončili domácim víťazstvom 63:44?

„Bola náročná. Tým, že sme do neho vstupovali z druhého miesta, tak sme vedeli, že ak chceme byť úspešní, tak musíme minimálne jeden zápas zvládnuť vyhrať vonku. Myslím si, že sme na to boli veľmi dobre pripravení. Od prvého zápasu sme šli za svojim cieľom. Bolo to veľmi náročné. Ružomberok má veľkú kvalitu, skúsený tím, vedený veľmi dobrým trénerom a nebolo to vôbec jednoduché. Aj zápasy ukázali vyrovnanosť oboch tímov. Možno aj posledný zápas, ktorý skončil rozdielom 19 bodov je skresľujúci, keďže tri minúty pred koncom to bolo stále len o šesť. Vyrovnanosť vo finále bola veľmi veľká, rozhodli maličkosti.“

Čo v nej rozhodlo vo váš prospech?

„Možno to, že sme možno chceli alebo túžili po titule viac. Dokázali sme dať do každého zápasu veľmi veľa energie. Našli sme hráčky, ktoré boli ochotné sa pobiť. Všetkých dvanásť, ktoré na tom pracovali, dali do toho srdce, obrovskú energiu a bojovnosť v každom jednom zápase. Aj keď sa nám nedarilo, boli sme dole, podarilo sa nám z toho nejako vyhrabať. Toto nám veľmi pomohlo vo finálových zápasoch.“

Finále s Ružomberkom bolo pre vás špecifické aj osobne, keďže ste sa v ňom stretli s trénerským kolegom zo ženskej reprezentácie Jurajom Sujom. Boli tam nejaké hecovačky, respektíve ako ste to vnímali?

„Ďura si veľmi vážim ako kamaráta, no najmä ako kolegu. Tým, že náš vzťah je dá sa povedať nadštandardný, keďže spolu pracujeme aj pri reprezentácii, určite tam padli nejaké slová, ale nič vo veľkom. Myslím si, že obidvaja sme sa vo finále dokázali maximálne sústrediť na našu prácu a teraz si môžeme povedať aj prípadné štipľavé poznámky, ale všetko v rámci fair play, únosnosti bez výčitiek. Obaja sme odviedli svoju robotu najlepšie, ako sme vedeli a nebolo za tým nič extra, všetko bolo normálne.“

Keď sa pozrieme na celú sezónu ako celok, aká bola vaša premiéra na lavičke Čajok?

Ak to mám zhrnúť do jedného slova, tak šialená. Tým, čím sme si prešli počas celej sezóny… Na začiatku dvomi ťažkými zraneniami dvoch kľúčových hráčok, ktoré mali patriť medzi opory a zrazu sme zostali bez nich. Museli sme sa zomknúť. Všetky dievčatá, ktoré to ťahali celú sezónu, si odo mňa zaslúžia veľkú poklonu a veľkú vďačnosť. Nebolo to vôbec jednoduché. Mali sme ťažké, ale aj pekné momenty. Dievčatá bojovali. Dá sa povedať, že sme si šli za svojim cieľom, ktorý sme si stanovili. Prišli aj ťažké prehry, ktoré sme nečakali alebo sme nechceli, aby boli, ale veľmi rýchlo sme sa z toho dokázali oklepať a vyhrať ťažký zápas. To boli pre mňa skvelé momenty. Na konci, keď to mám zhodnotiť, tak sezóna bola pre nás úspešná. Skončili sme tretí vo Federálnom pohári, druhí v Slovenskom pohári, druhí v medzinárodnej súťaži EWBL a získali sme titul. Čo viac si môžeme priať na to, že som tu bol prvý rok. Veľmi si vážim šancu, ktorú som dostal od predsedu správnej rady klubu Miroslava Neráda, generálnej manažérky Broni Borovičkovej a športového manažéra Tomáša Horkého. Pevne verím, že som ich nesklamal.“

Ako sa vám pozdával káder, čo boli jeho silné a slabé stránky?

„Bol vyskladaný veľmi dobre. Som rád, že sme sa trafili aj do charakterových vlastností hráčok a dievčatá nám do seba zapadli. Určite to nie je jednoduché, keď máte štrnásť hráčok v jednom tíme. Prídu aj nejaké škriepky, ale keď aj boli, tak sa neprenášali na palubovku, čo bolo fajn. Ja ostatné veci neriešim. Zaujíma ma len basketbal. Určite najsilnejším článkom tohto tímu bola Matea Tadičová, ktorá to dokázala dať dokopy napriek svojmu mladému veku. Bola správna kapitánka, ktorá si výkonmi vybudovala rešpekt nielen v našom tíme, ale myslím si, že v celej lige. Dokázala tím dotiahnuť až k majstrovskému titulu. Musí byť stále nejaký veliteľ tímu a ona to zvládla bravúrne. Všetky baby však boli nastavené tak, ako sme potrebovali a každá jedna potiahla vtedy, keď sme to najviac potrebovali, takže káder si myslím splnil to, čo sme chceli. Čo sa týka slabých stránok, tak o tých by som asi nemal rozprávať, keďže sme získali titul.“

K primátu majsteriek Slovenska ste v minulosti priviedli aj Košice. Dá sa to porovnávať s týmto úspechom? V čom sa to líši?

„Každý jeden titul, ktorý som získal, má svoju hodnotu a špecifická. Každý si vážim, či už tie v Košiciach, alebo pri mužoch v Leviciach, či ešte ako hráč, tak ako aj teraz v Piešťanoch. Určite rozdielnosti tam sú, asi najväčší medzi tými s Košicami a týmto s Čajkami je, že sme prvýkrát šli do finále z druhého miesta a Piešťany určite nie sú taký dominantný tím ako boli v minulosti Košice. Toto je pre mňa najväčšia pocta.“

Čo čaká Piešťany v budúcnosti? Má tento tím na to, aby mohol konkurovať aj basketbalovej Európe napríklad v EP FIBA?

„Určite ako úradujúci majstri sa chceme a mali by sme sa prihlásiť do FIBA cupu. Budeme na tom pracovať, počkáme si ešte na zloženie a uvidíme, či sa dostaneme priamo do skupiny, alebo to budeme musieť opäť riešiť cez kvalifikáciu. Toto nás teraz čaká. Tím určite nebude taký istý, lebo niektoré hráčky s istotou odchádzajú, takže ťažko povedať, či by sme dokázali byť v Európe konkurencieschopný. Určite ale niektoré tímy, ktoré hrali v tejto sezóne EP FIBA v skupinovej fáze nemali takú kvalitu ako my, ale tak to je nastavené. My s tým nemôžeme nič robiť, môžeme len o tom polemizovať. Myslím si, že určite by sme nejaké zápasy dokázali vyhrať. Samozrejme netvrdím, že by sme hrali Final Four EP FIBA, to určite nie, ale minimálne v skupine by sme vedeli niečo uhrať. Ružomberok v tomto ročníku ukázal svoju kvalitu, keď dokázal postúpiť z ťažkej skupiny a nádherne odprezentoval slovenský klubový basketbal. Pevne verím, že kebyže sme tam my, tak aj nám sa to podarí a urobíme všetko pre to, aby sme dokázali v budúcej sezóne napodobniť tohtoročné výkony Ružomberka.“

Máte už predstavu ako bude vyzerať káder, respektíve ktoré hráčky zostanú?

„Na zložení kádra teraz pracujeme. Niektoré hráčky určite nezostanú. Som rád, že sa nám podarilo udržať gro tohto tímu a pracujeme na príchode nejakých nových posíl. Určite budeme musieť hľadať náhradu aj na dôležité posty v našom tíme, ale všetko má svoj čas a všetko sa včas dozviete.“