Vo svojom treťom zápase v drese Piešťanských Čajok, kedy dostala na palubovke väčšiu porciu minút sa Alexandre Chovaníkovej podarilo zaznamenať prvé extraligové body. Proti Popradu ich dokonca bolo 11, čo jednu z letných akvizícií rozhodne potešilo. So 16-ročnou krídelníčkou sme sa porozprávali o jej príchode do kúpeľného mesta a úvodných týždňoch medzi Čajkami.

Aké to bolo dosiahnuť na prvé body v najvyššej súťaži?

„Pocit skórovať svoje prvé ‚naozajstné body‚ bol pre mňa skvelý pocit a veľmi sa z toho teším.“

Podarilo sa ti to v treťom zápase, kedy si dostala väčšiu minutáž a hneď z toho bolo 11 bodov. Budeš musieť doniesť nejakú odmenu za to do šatne?

„Áno, po prvom striedaní na lavičku mi tréner hneď vysvetlil, čo ma určite čaká a neminie (úsmev). Koláč za prvé body a dokonca aj 100-ku je u nás v šatni samozrejmosť.“

Celkovo to vyzeralo, že nielen ty, ale aj spoluhráčky majú z tvojho úspechu radosť. Čo to pre teba znamená a aká je vlastne chémia v tíme?

„V prvom momente, ako sa mi podarilo skórovať, som sa pozrela na lavičku a vidieť moje staršie spoluhráčky, ako vyskakujú a prajú mi to, bol úžasný pocit. Chémia v tíme je podľa mňa veľmi prajná a cítim z nej skvelú atmosféru.“

V lete si zamierila z Košíc do Piešťan, ako vnímaš tento krok po niekoľkých týždňoch?

„Pre mňa je všetko, čo momentálne absolvujem, ako splnený sen. Vždy som snívala o tom, že raz budem robiť to, čo ma baví, na profesionálnej úrovni a som veľmi vďačná za túto príležitosť.“

Bolo to pre teba náročné ísť do nového mesta, tímu a v podstate do všetkého nového?

„Áno, náročné to pre mňa určite bolo a stále aj trošku je. Zvykať si na nové mesto, novú školu a dokonca aj bývanie bez rodičov nie je jednoduché, ale postupne som si našla svoj systém vo všetkom.“

Ako sa cítiš v samotnom meste a aj v novom tíme?

„Cítim sa tu naozaj super a podmienky, ktoré mi klub poskytuje, sú veľmi dobré. Čo sa týka dievčat, bola som veľmi milo prekvapená, ako ma k sebe prijali. Správajú sa ku mne rovnocenne a dokonca som sa stihla už s niektorými aj veľmi dobre skamarátiť (úsmev).“

S trénerom sa poznáš z mládežníckych reprezentácií, bol aj on jeden z dôvodov tvojho prestupu do Čajok?

„Pán tréner Jankovič bol určite jedným z hlavných faktorov, prečo som sa rozhodla prestúpiť do iného klubu. Ukázal mi, ako vo mne vidí potenciál, je rozhodnutý ho rozvíjať ďalej a verí mi.“

Postupne zbieraš prvé minúty v extralige. V čom vnímaš u seba najväčšie rozdiely oproti súťažiam, v ktorých si zatiaľ hrala? Na čom musíš podľa teba ešte popracovať?

„Profesionálny basketbal sa rozhodne od toho mládežníckeho líši herným tempom aj prehľadom o hre. Postupne sa musím naučiť vnímať hru lepšie, zdokonaliť úspešnosť streľby a zrýchliť. Musím ale povedať, že na sebe cítim za tú krátku dobu aj fyzickú zmenu. Vládzem odbehnúť viac ako som dokázala, keď som sem prišla.“

Prišla si k profesionálkam. Keďže patríš k najmladším, dávajú ti skúsenejšie hráčky nejaké rady?

„Každým tréningom sa priučím množstvo nových informácii a veľakrát len maličkosti, ktoré ale dokážu urobiť veľa. Dievčatá mi veľa pomáhajú a posúvajú mi ďalej svoje skúsenosti.“

Čo by si chcela dosiahnuť vo svojom prvom roku s Čajkami?

„Od svojej prvej sezóny v Čajkách nemám prehnané očakávania. Verím, že splním očakávania trénerov a nesklamem ich. Budem vďačná, ak budem mať možnosť podieľať sa počas celej sezóny na obhajobe majstrovského titulu a úspechu v Eurocupe a vždy keď sa naskytne príležitosť, využijem ju naplno.“