Terézia Páleníková sa veľmi tešila na novú výzvu, keď vymenila Španielsko za Izrael. V príprave dávala za Macabi Haifa okolo tridsať bodov na zápase, ale kvôli teroristickému aktu Hamasu musela z krajiny urýchlene odísť.

Najlepšia basketbalistka Slovenska poslednej sezóny vraví, že si prehodnotila veľa vecí v živote, ako sa bála o život. Momentálne sa chce sústrediť len na basketbal, nájsť si nový klub a pomôcť reprezentácii k víťaznému vstupu do kvalifikácie o majstrovstvá Európy.

Momentálne ste bez klubu, o to viac sa asi tešíte do reprezentácie?

„Zatiaľ som naďalej hráčkou Macabi Haifa, rieši sa prípadný prestup do iného klubu. Basketbal mi chýba, najmä kolektív. Veľmi sa teším do reprezentácie.“

Čakajú vás dva úvodné kvalifikačné zápasy, hneď na začiatku letíte na palubovke Turecka, ktoré ste zdolali na poslednom európskom šampionáte, ako vidíte šance tímu na úspech?

„V prvom rade sme s nohami na zemi, uvidíme, v akej zostave sa napokon objavíme na nedeľňajšom zraze. Počula som o zraneniach a iných problémoch, sama som zvedavá, ako bude dvanástka vyzerať. Všetky dievčatá prídu za účelom vyhrať zápasy a postúpiť na ďalšie majstrovstvá Európy. Nečaká nás nič ľahké. Verím, že sa nastavíme tak, aby sme spravili úspešný krok k tomu, aby sme o rok a pol na šampionát aj postúpili.“

S novým trénerom národného tímu Martinom Pospíšilom máte výborne vzťahy, očakávate ešte väčšiu rolu v reprezentácii?

„Asi by som to takto nepoňala, výhodou však je, že tréner Pospíšil ma pozná. Pripravujem sa s ním roky aj individuálne v lete. Vie, čoho som schopná. Dá mi možnosť, aby som sama využila potenciál a zároveň to zapadlo do tímového konceptu. Spraví to dobre pre tím.“

Viete si ešte predstaviť, že by ste sa vrátili v tejto sezóne do Izraela?

„Úprimne? Asi nie, mám z toho obavy. Nemyslím si, že sa tam začne tak skoro hrať a ak hej, bude to zložité. Nie je tam momentálne bezpečne.“

Záujem bol o vás aj na Slovensku, s extraligou asi nespájate budúcnosť?

„Agent momentálne komunikuje so zahraničnými klubmi a ak sa raz v budúcnosti nájde cesta so slovenským klubom, určite by som to zvážila.“

Vráťme sa k hektickým momentom, ktoré ste zažili v Izraeli, asi ste sa nikdy podobne nebáli?

„Bolo to veľmi špecifické, zažila som prvýkrát v živote obavy aj strach o život. Nevedela som, čo sa reálne deje. Niečo písali médiá, informácie sa miešali.“

Skúste opísať, čo ste prežívali na severe krajiny, keď v pásme Gazy vtrhli do Izraela teroristi z Hamasu?

„Ráno som sa zobudila a dostala som hneď štyri správy. Potom mi písala ešte jedna hráčka z Tel Avivu. Boli sme od toho relatívne ďaleko. Opakovali nám, že sme v bezpečí a Haifa je pod ochranou armády, ale aj ľudia naokolo mňa mali strach. Nevedeli, čo sa deje, či sa nepridá k Hamasu zo severu Hizballáh. Izrael má silnú armádu a bezpečnostné zložky, ale toto sa tam nikdy nestalo. Bolo pre mňa dosť náročné, že som všetky rozhodnutia musela robiť rýchlo a sama. Snažila som byť nad vecou najlepšie, ako som vedela. Tri, štyri dni som však nespala, lebo celé noci lietali vrtuľníky a lietadlá.“

Museli ste ísť aj do protibombového krytu?

„Bola som do neho zbalená, ale nezažila som to. V tú noc, čo som odletela, začali padať aj k nám rakety a ľudia museli ísť do krytov. Bola som veľmi dobre informovaná, aj z klubu s nami komunikovali otvorene. Je to smutné, ale sú na podobné situácie zvyknutí. Snažili sa, aby som bola v prvom rade v pohode.“

Pôvode ste mali letieť slovenským vládnym špeciálom, ale odleteli ste už o deň skôr, ako to celé prebiehalo?

„Snažila som sa dostať do vládneho špeciálu, ale priority mali iné skupiny. Robila som všetko preto, aby som sa odišla z Izraela čo najrýchlejšie. Veľmi mi pomohli ľudia z ambasády, aj z SBA.“

Samotný odlet zrejme nebol príjemný…

„Najskôr som mala letieť do Istanbulu, ale let zrušili, tak som letela o pol tretej ráno na Cyprus, odtiaľ do Atén a potom do Viedne. Už som tam nechcela byť ani o deň dlhšie, lebo sa všetko stupňovalo.“

Všetko čo ste doteraz zažili asi boli malichernosti pritom, čo ste videli v Izraeli?

„Keď máte hodinu na to, aby ste sa zbalili, myslíte len na najdôležitejšie veci ako pas, teplé oblečenie a vodu. Prvýkrát som si uvedomila, ako sú materiálne veci nepodstatné. Stačí sekunda a všetko môže byť preč. Bol to zas jeden zo dôležitých momentov. Uvedomila som si, čo je pre život podstatné. Nechala som v Izraeli polovicu osobných vecí. Videla som, ako sú dôležité väzby medzi ľuďmi. Možno s niekým nemáte ani najbližší vzťah, ale vie vám pomôcť v takýchto chvíľach.“

O to viac si asi teraz chcete užiť basketbalovú kariéru?

„Áno, veľmi si prajem hrať teraz basketbal. Bola to náročná skúsenosť, veľa ma naučila po ľudskej stránke.“

Už vás zrejme ťažko niečo zlomí?

„Vo viacerých rozhovoroch som povedala, že mojim snom je ako v živote tak v basketbale, aby som bol spokojná. V kariére som mala veľa úspechov a pádov, ale dala mi veľmi veľa. Vyformovala ma tam, kde som teraz.“