Čo zápas, to neskutočná dráma. Séria o konečné piate miesto v podaní dvoch košických klubov ponúkla fanúšikom ženského basketbalu tri vyrovnané zápasy, o víťazoch ktorých rozhodovali až záverečné minúty a sekundy. A vo všetkých troch prípadoch boli napokon úspešné hosťujúce tímy.
Rozhodujúcu tretiu bitku odštartovali lepšie ‚Anjelky‘, ktoré si v druhej štvrtine vypracovali dvojciferný náskok. Necelé tri minúty pred koncom však prehrávali o šesť bodov a v tej chvíli to vyzeralo na žlto-čiernu radosť. Šancu na obrat vykresala Ľudmila Fleischerová a potom prevzala réžiu zápasu Ema Szmereková. 79 sekúnd pred záverečným klaksónom predviedla úspešný dvojbodový pokus a o päťdesiat sekúnd neskôr rozjasala striedačku hostí presnou trojkou. Získané vedenie spečatila dvomi premenenými trestnými hodmi v závere Kamila Plavnická a piate miesto tak putuje do Šace.
„Tridsaťtri minút sme udávali tempo zápasu, a ak by sme premenili vypracované šance, tak sme mohli mať pätnásťbodový náskok a duel by sa len dohrával. Sedem minút pred koncom sa však na naše ruky vkradol strach a začali sme si alibisticky podávať lopty. CBK na to zareagoval jedenásťbodovou šnúrou a získal šesťbodové vedenie. V tej chvíli nám už asi nikto neveril, ale záver sme vyhrali 9:0 a vzali sme si to piate miesto. Klobúk dolu pred dievčatami, zabojovali a nezabalili to. Napokon to rozhodla trojka Szmerekovej a vôbec prvýkrát sme dokázali CBK preskákať. ‚Zabíjali‘ nás zbytočné straty a hoci sme to zvládli aj so šťastím, na základe priebehu sme si víťazstvo zaslúžili,“ analyzoval víťazstvo 65:62 tréner Daniel Jendrichovský.
Podľa autorky posledných bodov sezóny Kamily Plavnickej išlo o parádnu bodku za peknou sériou. „Bol to veľký športový zážitok pre divákov, ale športovcov to poriadne preskúšalo zo schopnosti zvládať ťažké chvíle. Teší ma, že to Emke padlo, pretože je to veľký talent a celú sezónu nás krásne ťahala,“ vyslala slová uznania na adresu Szmerekovej.
Zisk konečnej piatej priečky vníma Plavnická ako odmenu za prácu, ktorú odvádzal mladý tím počas niekoľkých mesiacov.
„Boli sme zvyknuté hrať top zápasy proti Piešťanom, Bystrici a Ružomberku. Situácia so športom v Košiciach však bola taká a mrzí ma, že niektoré dievčatá museli odísť. Popasovali sme sa s tým ale úžasne a to piate miesto je peknou bodkou. Pre nás sa však sezóna nekončí, pretože každú z nás ešte čaká vyvrcholenie v nejakej inej mládežníckej súťaži,“ upozornila Plavnická, podľa ktorej išlo o poriadne rušnú sezónu. „Náš káder sa zmenil prakticky celý a napríklad ja som sezónu začínala ako najmladšia a končila som ju ako najstaršia členka A-tímu. Juniorky a kadetky sa však ukázali v tom najlepšom svetle.“
S týmto konštatovaním súhlasí aj Daniel Jendrichovský. V minulosti by bral piate miesto ako silné sklamanie, no teraz je hrdý na mladý tím.
„Od roku 2003 je to naše najhoršie umiestnenie a z tohto pohľadu klesáme nadol. Toto piate miesto je však cenné vzhľadom na to, s akým mladým tímom sme ho získali,“ upozornil prvý muž košického klubu, ktorý bol pripravený uprostred sezóny rozpustiť seniorský tím. Odišli americké posily, ale aj všetky skúsenejšie Slovenky. Priestor ukázať sa tak dostal tím figurujúci v súťažiach do 23 a 19 rokov. „Vieme, čo sa počas sezóny stalo. Po tom, čo s nami urobil pán primátor mesta, som urobil ťažké rozhodnutie a mladé hráčky to mali veľmi ťažké. Dostali šancu hrať extraligu, ale hrajú aj veľa iných súťaží. Ukázali však obrovský progres a verím tomu, že z toho v budúcnosti nevyťaží iba náš klub, ale celý slovenský basketbal. Dostali dôveru i zodpovednosť. Plakali, báli sa toho, ale napokon ukázali, že aj šestnásťročné dievčatá vedia potiahnuť družstvo. Toto ma veľmi teší. Aj keď za to platíme daň. Súčasný program je pre nás až kruto nabitý a musíme to rozložiť tak, aby to dievčatá zvládli. Vo štvrtok hráme v Miškovci finále MEL Ligy, a to je pre nás v podstate dôležitejšie ako to, či sme skončili v extralige na piatom, alebo šiestom mieste. Potom prídu vyvrcholenia mládežníckych súťaží. Mrzí ma, že toho majú dievčatá tak veľa, z pohľadu ich vývoja sa im však nič lepšie nemohlo stať,“ uzavrel Jendrichovský.
