V našom poslednom zápase proti Piešťanským Čajkám prišlo ku kontroverznej situácii. Dve hráčky súperiek sa zrazili, mali kontakt len medzi sebou a rozhodca trestal za faul náš tím, pričom nepodal žiadne vysvetlenie.
Keď som sa ho na to pýtala, dostala som prvú technickú chybu. Žiadny pokus o komunikáciu, hneď prišiel trest a vzápätí ďalší. Keby to nebolo tak absurdné, človek by sa aj zasmial.
Len nie je na čom, toto nie je ojedinelý incident. Ženská extraliga si zaslúži rešpekt, ale dostáva facky od systému. Máme v súťaži aj rozhodcov a rozhodkyne s citom pre hru, ale väčšina nominovaných trojíc videla plynutie basketbalového zápasu možno tak v učebniciach pravidiel. Férový prehľad o dianí na ihrisku sa načítať nedá, ale veď nevadí, vedľajší príjem je fajn, a keď môžu byť babráci v politike, prečo nie aj v športe?
ÁNO je Vás málo, aj nás, aj chuti a chcenia je menej. A čo je horšie? Mačizmus, nadradenosť, skryté urážky, prostredník počas zápasu, prečo nie? Lebo ženy. Hráčky cítia pohŕdanie, trénerky dostávajú tresty za to, že si dovolia niečo namietať. Pravidlá sú dané. Priznať chybu? Hanba! To sa nenosí.
V mužskej lige? Tam si aj tí slabší dávajú pozor. Prečo? Veľkí chlapi sa vedia nahnevať a to nielen na ihrisku, ale aj v SBA. Ženský basketbal, hoci historicky úspešnejší, je pre nich len zbytočný prívesok. Cieľ je jasný, podriadime tomu všetko.
Hracej komisii SBA stačí expresný trest bez vypočutia druhej strany. Veď koho zaujíma spravodlivosť… ODVOLANIE? Dva krát vyššia suma ako samotná pokuta, istota!
Plagáty a nadávky, ako SKU… Bystrica, nadávky na dievčatá (aj reprezentantky) vyj… ku…, choďte do p…, tiež bežné. O mojej osobe sa už ani nebudem vyjadrovať, je to v súlade s pravidlami, ako vždy. Nikto nič nevidel, nikto nič nepočul.
A napriek tomu sme tu. Mladý tím, ktorý pracuje takmer na 100% slovenský, Ideme vpred a vieme, že naše výkony nie sú ideálne, ale sú na rozdiel od rozhodcov na správnej ceste. My za svoje chyby platíme, či už na ihrisku (prehra, kôš, strata) alebo mimo neho. Buďme aspoň slušní a spravodliví.
Ako vravia „odborníci“, úroveň je tragická, ale zodpovedajúca úrovni našej krajiny. Je čas zakričať spolu s Hansom Christianom Andersenom: „Kráľ je nahý!“
Ženský basketbal si zaslúži viac!
